Empedokles
Empedokles (alebo Empedoklés) z Akragantu/Agrigenta (starogr. Έμπεδοκλής, * asi 483 pred Kr. — † 423 pred Kr.) bol starogrécky filozof.
O iných významoch výrazu Empedokles pozri Empedokles (rozlišovacia stránka).| Empedokles | |||
| Západná filozofia Staroveká filozofia | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Meno | Empedokles (starogr. Έμπεδοκλής) | ||
| Narodenie | 483 pred Kr. | ||
| Úmrtie | 423 pred Kr. | ||
| Dielo | |||
| Oblasť záujmu | kozmogenéza, ontológia | ||
| Význačné myšlienky | Hmota je zložená zo štyroch elementov (oheň, voda, vzduch, zem) | ||
| Odkazy | |||
 | Empedokles (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Mnohotvárnosť vecí vyrastá podľa neho zo štyroch koreňov (elementov, živlov): zeme, vody, vzduchu a ohňa. Zjednocovanie a rozdeľovanie elementov spôsobujú podľa Empedokla dve protikladné sily: Láska (príťažlivosť) a Nenávisť (odpudivosť). Štádiá vývinu sveta sa rozlišujú podľa toho, ktorá z týchto síl prevláda.
Empedokles dokazuje vo svojej koncepcii prírody nutnosť zhody medzi večnou zmenou a tým, čo je v prírode nemenné, čím chce odstrániť dve krajné antinómie – Herakleitovu a Parmenidovu. Prichádza s novou hypotézou, že stávanie sa, vznikanie a zanikanie jednotlivých vecí je v podstate len pretváraním sa akéhosi pre celú skutočnosť spoločného súcna, čohosi jediného, večného a stále sa meniaceho a ďalej, že poznanie sveta si vyžaduje aj poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje, ako aj poznanie racionálne. Empedokles sa túto hypotézu pokúša zdôvodňovať spôsobom, ktorý by sme dnes označili ako prírodovedný.
Učenie Empedokla
Je pokusom o syntézu Herakleitovho učenia o večnej zmene Parmenidovho učenia o nemennom súcne. Základom všetkého sú podľa Empedokla štyri elementy (živly): oheň, vzduch, zem a voda. Elementy sú nemenné v tom zmysle, že kvalitatívna zmena jedného na druhý nie je možná. Rozmanitosť vecí a dianie vzniká podľa Empedokla tým, že Láska (spájajúca sila) a Svár (oddeľujúca sila) zmiešavajú čiastočky elementov v rôznych proporciách. [1] Z tohto nepretržitého zápasu protikladov vzniká celý svet čiže kozmos. V kozme každá jednotlivá vec ďalej podlieha tomuto istému zákonu boja protikladov, v dôsledku čoho všetko vzniká – stáva sa – všetko bez prestávky hynie, aby znovu vzniklo. Tento proces sa uskutočňuje na základe vírivého pohybu, v ktorom vzniká najskôr vzduch, neskoršie kozmický oheň, nato zem a voda a z vody znovu vzduch a potom nasledujú ďalšie vírivé cykly. Zo zeme vzniká rastlinný a živočíšny svet i človek.
Referencie
- Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668. s. 203
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Empedokles- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Empedokles
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.