Hamadán

• v staroveku:
  • možno Bit Daiukki (Asýrčania)[2]
  • Hangmatána[3][2], Hagmatána[4] alebo Hagmatana[5][6] [možno zo staro-perzského ha^mgmata / elamského ag-ma-da-na alebo akkadského a-ga-ma-ta-nu[7] - tradične prekladané ako miesto zhromaždenia, iná hypotéza uvažuje o pôvode z elamského hal-mata-na - v preklade možno zem Médov[8]] (Médi)
  • Agbatana/Agbatána (Médi)[2][7][9]
  • Ekbatana[1] (starogr. Εκβάτανα)[3], Ekbatan[7] alebo Egbatana[10] (starogr. Εγβάτανα)[11] či Akbatana (starogr. Ἀγβάτανα)[3][11] pre Grékov[2]; niekedy aj Epifaneia[12] či Epifania[13] či Ectabanis Partiorum[7]
  • Ahmatan alebo Hamatan v arménskych zdrojoch[8][7]
  • Achmetá[8] , Achmeta[6] , Achmetha[7] alebo Achmata či Achmatha[14] (אַחְמְתָא)[15] v biblickej knihe Ezdráš (v slovenskom preklade sa používa názov Ekbatana v katolíckom a ekumenickom preklade, v Roháčkovom preklade sa používa názov Achmeta[16] )
  • Ahmadan[7]
  • pozn. Najčastejšie sa v literatúre vyskytuje názov Ekbatana
• dnes:
  • po perzsky : همدان
  • v slovenčine Hamadán[1]
  • v perzskej výslovnosti aj Hamedán[17][18]

Mesto má viac ako dvojtisícročnú históriu. Možno bolo založené už okolo roku 1100 pred Kristom Asýrčanmi počas vlády kráľa Tiglatpilesara I. S istotou je však doložené až neskôr. Podľa gréckeho historika Herodota bol Hamadán založený médskym kráľom Deiokom[8][5] približne v rokoch 700 až 559 pred Kristom. Mesto Médom slúžilo ako hlavné mesto. Po dobytí ich ríše Peržanmi v roku 550 pred Kristom (Kýros II.)[7] sa stalo jedným z letných sídelných miest achajmenovskej ríše. V roku 330 pred Kristom ho dobyl Alexander Veľký. Po jeho smrti sa stalo súčasťou ríše Seleukovcov[7] a neskôr Partskej ríše Arsakovcov. Staroveké obdobie dejín mesta dokladajú bohaté nálezy. V roku 224 po Kristovi sa stalo súčasťou sásánovskej Perzie.[1] Mesto sa spomína aj v Biblii (Ezdráš 6: 1-3) a existuje aj tradícia židovského spojenia s mestom. Židovská komunita v meste mala vzniknúť za vlády asýrskeho kráľa Šalmanesera I.[8] V Hamadáne sa má podľa tradície nachádzať hrob biblickej Ester. V skutočnosti ide zrejme o hrobku manželky sasánovského kráľa Jazdkarta I. s menom Šušandukt, matky Báhráma V. Pomáhala v meste založiť židovskú kolóniu a sama vyznávala judaizmus. Jej hrob a údajný hrob Mardochea, strýka Ester, sú obe židovské pútnické miesta.[2]

Ruiny Ekbatany

Mýtická pred-islamská história mesta sa spomína vo viacerých arabských zdrojoch. Podľa Firdausího mesto založil mýtický kráľ Džamšíd.[19] Po bitke pri Nahávande v roku 642 uzavrelo mesto s Arabmi mier, avšak ten bol čoskoro porušený. Okolo rokov 644/645 sa mesta zmocnili Arabi na čele Džarírom ibn Abd Alláh al-Badžalílom.[8]

Hamadánsky bazár s kobercami

Mauzóleum Gonbade Alavijján s jemnou štukovou prácou

Arabi z mesta urobili miestne provinčné centrum. Pod arabskou nadvládou mesto prosperovalo a bolo domovom viacerých veľkých mysliteľov a umelcov islamského sveta. Na začiatku 10. storočia v ňom básnik Abú Tammám zložil svoj Ḥamásah. Známy spisovateľ al-Hamadání sa v meste narodil o generáciu neskôr. Arabi mesto prestavali. V 10. storočí malo ísť o veľké opevnené sídlo so štyrmi bránami a tromi bazármi s rozsiahlym predmestím. Jeho význam bol však skôr ekonomický než kultúrny. V meste prekvitalo zlatníctvo a obchod s látkami, ekonomike dopomáhala aj jeho poloha na Hodvábnej ceste. Rozvrat kalifátu Abbásovcov znamenal pre mesto príchod ťažkých časov, počas ktorých často striedalo vlastníkov. V roku 931 mesto dobyli Zijárovci, pričom zmasakrovali značnú časť obyvateľstva. V roku 956 Hamadán postihlo zemetrasenie a v roku 962 náboženské nepokoje. O pár rokov neskôr mesto získal Imáduddaula z rodu šiitskych Bújovcov. V tomto období sa v meste narodil perzský básnik Bábá Ṭáhir, ktorého mauzóleum sa v meste dodnes nachádza. Začiatkom 11. storočia sa stalo vlastníctvom Kákújovcov, no už v roku 1030 ho získal Mahmúd z Ghazny.[8] V roku 1037 v Hamadáne zomrel lekár a filozof Avicenna.[2] V roku 1100 sa stalo súčasťou Seldžuckej ríše, ktorej hlavným mestom sa Hamadán stalo na nasledovných 50 rokov. Do tohto obdobia sa datuje výstavba viacerých historických pamiatok.[2][8]

Hamadán v 19. storočí, kresba od Eugèna Flandina

V rokoch 1221 a 1224 Hamadán dvakrát napadli a dobyli Mongoli. Podobne ako mnoho ďalších perzských miest aj Hamadán bol vypálený, avšak na jeho ruinách vyrástlo nové mesto a už za vlády Ílchánovcov získalo späť zašlú slávu. V roku 1282 v meste zomrel chán Abaka. Po rozpade chanátu mesto získali Džalájírovci. V roku 1386 Hamadán dobyl a vyplienil dobyvateľ Tímúr. Význam mesta následne upadol. V 15. storočí v meste vládol turkický kmeňový zväz Ak Kojunlu, až kým ho v roku 1503 nezískali Safíjovci. Následne sa často menili jeho vládcovia pre konflikty medzi iránskymi vládnucimi rodmi a Osmanmi. Čiastočne bolo mesto obnovené v 17. storočí. Osmanskú moc v meste definitívne zlomil Nádir Šáh, zakladateľ dynastie Afšárovcov. V roku 1789 ho dobyl Ághá Muhammad Chán, zakladateľ dynastie Kádžárovcov. Pri tejto udalosti došlo k zničeniu citadely al-Musallá nad mestom. V modernej dobe jeho strategická poloha spôsobila ekonomické oživenie. V roku 1820 malo mať mesto približne 40 000 obyvateľov. Začiatkom 70. rokov 19. storočia mesto postihol dvojročný krutý hladomor a počet obyvateľov mesta klesol na 15 000. Na začiatku 20. storočia sa stal Hamadán centrom konštitučných snáh.[8] V roku 1913 francúzska expedícia uskutočnila menší archeologický výskum Ekbatany.[5] Prvá svetová vojna mestu opäť priniesla hladomor a výrazný ekonomický rast mesto zažilo až v 30. rokoch 20. storočia.[8] Ďalšie výskumy Ekbatany sa uskutočnili v 70. rokoch pod patronátom Britov.[7] Mesto bolo poškodené počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988.[2]

Kamenný lev Alexandra Veľkého

Medzi stavebné pamiatky v meste patrí kolosálna socha leva, ktorú nechal v 4. storočí pred Kristom postaviť Alexander III. Veľký ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi Héfaistiónovi. Z 11. storočia pochádzajú mauzóleum islamského učenca Avicennu a hrobka perzského mystického básnika Bábu Táhira Urjána. Z 13. storočia pochádza mauzóleum biblickej Ester, manželky perzského kráľa Xerxa I.[1]

• Abú Tammám (* 804/806 – † 29. august 846)[20], arabský básnik pôsobiaci v meste[2]
• Avicenna (* asi 980 – † 18. jún 1037), perzský filozof a lekár, žil a zomrel v Hamadáne[2]
• Bábá Táhir Urján (* asi 1000 – † asi 1056), perzský mystický básnik, narodil sa a zomrel v meste[2][21]
• Ajn al-Kuzát Hamadání (* 1098 – † 1131), perzský mystik a filozof, narodil sa v meste[22]
• Rašíd ad-Dín Hamadání (* 1247 – † 1318), perzský historik, lekár a politik židovského pôvodu, narodil sa v meste[23]
• al-Hamadání (* 22. október 1314 – † 18. január 1385), perzský teológ a derviš, narodil sa v meste[24] (meno nieslo viacero osôb)
• Fazlolláh Záhedi (* 1897 – † 2. september 1963), iránsky vojenský veliteľ a politik, premiér Iránu v rokoch 1953 – 1955[25]
• Ehsan Jaršater (* 3. apríl 1920 – † 1. september 2018), iránsky lingvista, historik a iránistik, zakladal Encyclopaedia Iranica[26]
• Samuel Rahbar (* 12. máj 1929 – † 10. november 2012), iránsky vedec, objaviteľ glykovaného hemoglobínu, narodil sa v meste[27]
• Abú al-Hasan Baní Sadr (* 22. marec 1933), prvý prezident Iránu, narodil sa v meste[28]
• Širín Ebadi (* 21. jún 1947), iránska právnička a spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny za mier, narodila sa v meste[29]
• Wojtek (1942 – 1963), člen poľskej armády generála Władysława Andersa počas druhej svetovej vojny[30]

• 
  Grécka socha leva, pamätník Alexandra Veľkého Héfaistiónovi
• 
  Obchody v Hamadane
• 
  Mauzóleum Bábu Tahéra
• 
  Mauzóleum Ester a Mordechaja
• 
  Avicenovo mauzóleum
• 
  Avicenovo mauzóleum
• 
  Mauzóleum Gonbade Alavijján
• 
  Mauzóleum Gonbade Alavijján
• 
  Gandž Náme, staroveká epigrafická pamiatka na skalnej stene hory Alvand 5 km juhozápadne od Hamadánu
• 
  Jaskyňa Alí Sadr
• 
  Námestie ajatolláha Chomejního
• 
  Veža Burdže Kurban slúži ako mauzóleum
• 
  Turistický komplex v Hamadáne
• 
  Džámí masdžid (Piatková mešita) v Hamadáne
• 
  Golšanský karavanseráj
• 
  Vysoká škola imáma Chomejního
• 
  Kostol svätých Štefana a Gregora Osvietiteľa
• 
  Múzeum vojny v Hamadáne

Nočná panoráma mesta

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hamadán

• Dejiny Hamadánu na Encyclopaedia Iranica (po anglicky)