Jazdkart I.

Jazdkart I., v iránskej tradícii známy s prímenom Bazakar (Hriešnik), bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 399 – 421. Jeho otcom bol kráľ Báhrám IV., synom a nástupcom kráľ Báhrám V. (okrem neho sú známi ešte synovia Šápúr a Narsé).

Jazdkart patrí k významnejším sásánovským kráľom a napriek svojmu prímeniu bol nábožensky veľmi tolerantný. Počas jeho vlády sa v Seleukii nad Tigridom mohla konať vôbec prvá celoríšska synoda kresťanov, ktorá prijala závery 1. nicejského koncilu. Aj s Rimanmi kráľ zachovával veľmi dobré vzťahy, takže dokonca o sto rokov neskôr kolovala povesť – dobovými prameňmi nedoložená – že cisár Arcadios zveril pred smrťou poručníctvo nad svojím neplnoletým synom Theodosiom do Jazdkartových rúk. Že táto náboženská a politická ústretovosť spôsobovala v zaratuštrovskom kňazstve nevôľu, je nepochybné, ale nevysvetľuje to ešte kráľove hanlivé prímeno – je tiež možné, že Jazdkart podporoval určitý smer v zoroastrizme, stojaci v rozpore s ortodoxiou.

Na konci Jazdkartovej vlády sa vnútropolitická situácia v ríši vyostrila. Niektorí kresťania sa začali chovať vzdorovito a v meste Hormizd-Ardašír v Chúzistáne dokonca strhli zaratuštrovský chrám ohňa. Kráľ musel na nátlak mágov roku 420 nariadiť ich perzekúciu, ktorá potom pokračovala aj za vlády Báhráma V. Súčasne vypukla vojna s Východorímskou ríšou, ktorá ale mala skôr pozičný charakter.

Jazdkart I. zomrel za záhadných okolností v roku 421; mnohé podporuje domnienku, že bol zavraždený pri sprisahaní zosnovanom mágmi a veľmožmi. Po jeho smrti došlo k určitým dynastickým zmätkom, ktoré ukončil až nástup prostredného kráľovho syna Báhráma na trón.