Médska ríša
Médska ríša alebo Média bola staroveká ríša Médov na území severozápadného Iránu založená v 8. storočí pred Kr. a začlenená do Perzskej ríše okolo roku 553 pred Kr.
Médov prvýkrát spomínajú pramene v roku 836 pred Kr. Po zrážkach s Asýrčanmi a Urartejcami sa médske kmene spojili. Zjednotil ich podľa Herodota vraj Deiokes, syn Fraortov, ktorý sa stal kráľom a vládol 53 rokov. Bol to vraj on, kto založil pevnosť Ektabana (dnes Hamadán), hlavné mesto Médie. Pramene z Mezopotámie ďalej spomínajú médskeho vládcu menom Daiukku (asi identický s Deiokesom), ktorý bol roku 715 pred Kr. zajatý a poslaný do vyhnanstva.
Prvým historicky doloženým vládcom Médie bol Fraortes (vládol 653 – 625 alebo 675 – 653 alebo 675 – ?625 pred Kr.), ktorý vraj porazil Peržanov a zomrel v boji s Asýrčanmi. Asýrske pramene spomínajú médskeho vzbúrenca Kaštiriti (možno identický s Fraortom) , ktorý žil okolo 672 pred Kr., vytlačil Asýrčanov a zomrel okolo roku 653 pred Kr. pri pochode do Asýrie, práve v čase, keď Médiu napadli Skýti.
Skýtsku nadvládu ukončil roku 616 pred Kr. médsky vládca Kyaxares (iránsky Uvachšatra; vládol asi 625 pred Kr. – 585 pred Kr.). Za jeho vlády zrejme ríša dosiahla vrchol. Roku 617 pred Kr. napadol Asýriu, dobyl mesto Aššur a uzavrel spojenectvo s babylonským kráľom Nabopolasarom, ktoré potvrdili svadbou detí oboch kráľov. Médsko-babylonské vojsko roku 612 pred Kr. obsadilo Ninive a ovládlo tak severnú Mezopotámiu (zničilo Asýrsku ríšu). Po bojoch s Lýdiou sa hranicou medzi Lýdiou a Médiou stala rieka Halys (dnes Kizilirmak). Známy je príbeh, ako sa tu sa v poslednom roku svojej vlády stretol Kyaxares s lýdskym kráľom Alyattom II., ale úplné zatmenie Slnka 26. mája 585 pred Kr. prinútilo obe strany k mieru.
Médsky kráľ Astyages (babylonský Ištuvegu; 585 pred Kr. - 549 pred Kr.) okolo roku 553 pred Kr. (podľa babylonskej kroniky 550/549 pred Kr.) podľahol útoku (rodinne príbuzného) perzského kráľa Kýra II., čím sa Média stala súčasťou Perzskej ríše.