Drábsko
Drábsko | |||
obec | |||
![]() | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | ||
Okres | Brezno | ||
Región | Malohont | ||
Nadmorská výška | 960 m n. m. | ||
Súradnice | 48°39′03″S 19°39′21″V | ||
Rozloha | 4,77 km² (477 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 194 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 40,67 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1566/1810[1810] | ||
Starosta | Martina Grgačová Kocová[3] (SNS) | ||
PSČ | 976 53 (pošta Lom nad Rimavicou) | ||
ŠÚJ | 508578 | ||
EČV | BR | ||
Tel. predvoľba | +421-48 | ||
Adresa obecného úradu |
Drábsko 10 | ||
Telefón | 048/618 00 83 | ||
![]() Poloha obce na Slovensku ![]() Poloha obce na Slovensku
| |||
![]() Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja ![]() Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Drábsko | |||
Webová stránka: drabsko.webnode.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Rozprestiera sa na neveľkej náhornej plošine medzi Klenovským Veprom, Ľubietovským Veprom a Poľanou.
Dejiny
Po rozsiahlom lesnom polome v tejto oblasti na prelome 17. a 18. storočia priviedol vtedajší majiteľ lesov gróf Forgách do chotára „na drábskie“ skupinu prvých drevorubačov z Oravy. Po vyklčovaní lesov k nim pribudli pastieri, furmani a neskôr aj sklári z oblasti Kysúc a Valašska (Veľké Karlovice - Vsetínsko). Drábsko sa rozšírilo o ďalšie osady - Dolinu, Kysucu (pôvodne Otíliu - podľa dcéry grófa Forgácha), Sedmák a ďalšie. Sklárske huty v oblasti zanikli po 1. svetovej vojne. Odvtedy boli Vrchy len zásobárňou pracovných síl pre lesy, časť sa zaoberala neveľmi výnosným poľnohospodárstvom a miestnymi remeslami - výrobou drevených šindľov, spriadaním ľanu, tkaním plátna a handričkových „pokrovcov“. Po 2. svetovej vojne dochádzali ľudia za prácou do Brezna, Hronca, Podbrezovej a do Utekáča, viacerí sa do týchto miest natrvalo presídlili. Obec sa začala početne zmenšovať a nepriaznivý demografický vývoj nezvrátil ani pokus o založenie roľníckeho družstva. Zachovaná príroda a pokojné prostredie priťahujú do obce desiatky chalupárov, ktorí aspoň prechodne nahrádzajúcich prirodzene ubúdajúcich pôvodných obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kaplnka sv. Anny, jedná sa o obdĺžnikovú ľudovú stavbu. Jej súčasťou je zvonica s cibuľovou strechou.[4]
- Súbor dochovanej ľudovej architektúry, jedná sa o zrubové domy na pôdoryse odĺžnika z prelomu 19. a 20. storočia, z ktorých sú objekty číslo 120, 127 a 140 pamiatkovo chránené.[5]
- Kaplnka sv. Anny
- Ľudová architektúra v obci
Turistika
Drábsko je prístupné po kvalitnej asfaltovej ceste z Brezna i Hriňovej, za dobrého počasia možno sledovať panorámu Slovenského rudohoria, Nízkych Tatier (Chopok, Ďumbier i Kráľovu hoľu). Častými návštevníkmi sú priaznivci cykloturistiku a bežeckého lyžovania využívajúci výborné „divoké“ terény v okolí Drábska, Lomu nad Rimavicou a Sihly. Odvážnejších peších turistov láka Rudná magistrála i Dobročský prales.
Kultúra
V obci je niekoľko pozoruhodných dreveníc pamiatkovo chránených objektov. Etnograficky je Drábsko priraďované k známej detvianskej oblasti, aj keď sa viacerými časťami pôvodného odevu odlišuje (úzke súkenné nohavice zakasané do kožených čižiem, kožúškom, kabanicou a iným typom klobúka).
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci