Pohorelá

K obci Pohorelá patrí miestna časť Pohorelská Maša.

Clementisova, kpt. Nálepku, Nová, Orlová, Za potokom, Za vŕšok, Jesenského, Hviezdoslavova, M.R.Štefánika, Jánošíkova, Sihla, Partizánska.

Katastrálnym územím preteká rieka Hron v smere východ-západ a rozdeľuje územie na dve časti, severnú nízkotatranskú a južnú v oblasti Veporských vrchov. Na území obce postupne priberá sprava Krivý potok a Kopanický potok (preteká intravilánom obce v smere sever-juh a nad obcou priberá Skalný potok a Úplazový potok), zľava potom Rácov s prítokom Postaľ a napokon opäť sprava Hučanské.

Pôvodná pečať obce Pohorelej

Erb obce Pohorelá pozostáva z troch bielych kvetov čemerice s dvoma listnatými stopkami vyrastajúce z modrého trojvršia v červenom štíte. Čemericu zelenú (Helleborus uiridis) spomína v stati "Zbieranie lesných plodín" autor Michal Markuš, odvolávajúci sa na dielo Veszelského z roku 1798 (publikácia Horehronie - SAV Bratislava 1969) ako rastlinu používanú horehronskými a gemerskými pastiermi na liečenie zvierat. Vďaka tomu sa dostala do znakov obecných pečatí niektorých horehronských obcí založených na valašskom práve.

Autorom návrhu erbu obce je Mgr. Peter Návoy - obecný kronikár a učiteľ v ZŠ.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8). modrej (1/8), bielej (2/8), modrej (1/8), červenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej strany.

Autorom návrhu vlajky obce a obecnej pečate je Ján Pompura - pracovník OÚ.

• Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, jednoloďová baroková stavba z roku 1762, po požiari opravený v roku 1883. Vnútorné zariadenie neogotické z 2. polovice 19. storočia. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz od F. Klimkoviča.[6]
• Coburgovský kaštieľ v časti Pohorelská Maša, klasicistická bloková stavba z rokov 1834-1835. Od tridsiatych rokov bol kaštieľ vo vlastníctve Štátnych lesov, neskôr v ňom bol umiestnený sirotinec a v súčasnosti je v ňom domov sociálnych služieb.[7] Modernými prestavbami objekt stratil svoju pôvodnú podobu.
• Súbor ľudových zrubových domov so sedlovými šindľovými strechami, v súčasnosti už zriedkavé.
• Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne na križovatke Novej ulice a ulice kpt. J. Nálepku.

• 
  Kostol Sedembolestnej Panny Márie
• 
• 

Na organizácii kultúrneho života sa vo významnej miere podieľa Občianske združenie Opora Pohorelá. V obci sa každoročne koná súťaž v ručnom kosení trávy kosou, najlepší súťažiaci zvládnu 0,5 ára pokosiť za čas kratší ako 2 minúty. 4. júna 2005 sa konali už 11 majstrovstvá sveta v ručnom kosení trávy kosou, vyhral domáci viacnásobný majster Dr. Lukáš Janoška.

V obci pôsobí Detský folklórny súbor Mladosť Pohorelá. V obci sa nachádza amfiteáter, ktorý slúži na organizovanie kultúrnych podujatí ako folklórne vystúpenia ale aj rockové festivaly. Rockový festival „Svätojánska noc plná hudby“ sa konal 17. júna 2006, zúčastnili sa ho viaceré významné skupiny slovenskej hudobnej scény.

Gombofce, cibliky, ciberaj, prekladanec, šmantľoška, hubjarka, tľapkance, guľky.

Pri slávnostných príležitostiach sa nosí mužský súkenný odev (kroj) s malým klobúčikom a ženský kroj charakteristický červenou výšivkou a sukňou s jemnou modrotlačou. Súčasťou kroja sú čižmy a zdobený "brusliak" - kožúšok bez rukávov z ovčej kože s kožušinou z vnútornej strany.

• Matej Baraňaj (* ? – † 1763), rímskokatolícky kňaz
• Ctibor Ján Handzo (* 1906 – † 1972), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný historik

• Max Švabinský (* 1873 – † 1962), český maliar a rytec
• Jozef Gregor Tajovský (* 1874 – † 1940), prozaik, dramatik, básnik, redaktor, učiteľ a politik
• Gejza Horák (* 1919 – † 2003),jazykovedec a publicista.