Frank Sinatra
Francis Albert „Frank“ Sinatra (* 12. december 1915, Hoboken, New Jersey, USA – † 14. máj 1998, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký spevák a herec, jedna z najväčších hudobných hviezd 20. storočia.[1]
| Frank Sinatra | |
|---|---|
 Frank Sinatra v roku 1957 | |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Francis Albert Sinatra |
| Umelecké mená | Ol' Blue Eyes Chairman of the Board |
| Narodenie | 12. december 1915 Hoboken, New Jersey |
| Úmrtie | 14. máj 1998 (82 rokov) Los Angeles, Kalifornia |
| Žáner | Tradičný pop, easy listening, džez, swing, vocal jazz |
| Roky pôsob. | 1935 – 1995 |
| Vydavateľstvá | RCA Victor, Columbia, Capitol, Reprise, Warner Bros |
| Webstránka | www.franksinatra.com |
„Verím, po celom živote uvažovania, že Frank Sinatra bol najlepším hudobným interpretom akého táto zem kedy splodila.“ – Jonathan Schwartz.
Život a kariéra
Frank Sinatra bol jediným dieťaťom sicílskeho hasiča Anthonyho Martina Sinatru (1894 – 1969), ktorý sa do Spojených štátov prisťahoval v roku 1895 a Natalie Delly Gavarantovej (1896 – 1977), ktorá sa z Ligurie do USA presťahovala v roku 1897. Na začiatku druhej svetovej vojny mu bola kvôli pretrhnutému ušnému bubienku, spôsobenému pri pôrode, pridelená lekárska klasifikácia „4-F“, takže namiesto odvodu k letectvu mohol budovať svoju kariéru.
Pre kariéru speváka sa rozhodol pod vplyvom Binga Crosbyho, ktorého poznal z rozhlasu. Začal spievať v malých kluboch a rozhlasových staniciach v New Jersey. V roku 1940 sa pridal k orchestru Tommyho Dorseye, kde si ako spevák vydobyl slávu. Pre populárnu hudbu získal celú novú časť publika – násťročné dievčatá, tzv. bobby soxers – do tej doby medzi poslucháčov patrili skôr dospelí. Spev s Dorseyem Sinatrovi tiež priniesol jeho prvú filmovú rolu, napr. v roku 1942 v muzikáli Ship Ahoy (kde ešte nebol ani vymenovaný v titulkoch).
Neskôr ako sólový umelec uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Columbia Records, pričom sa stretol s istým úspechom hlavne v dobe štrajku hudobníkov, pretože vokalisti neboli členmi odborov, takže aj v priebehu štrajku mohli vytvárať nahrávky a capella.
Jeho kariéra ako speváka začala na prelome 40. a 50. rokov upadať. V rokoch 1950–1952 účinkoval v televíznej show spoločnosti CBS (a neskôr, na prelome 1957/1958, tiež v ABC). Začiatok jeho veľmi úspešného comebacku prišiel s rolou vojaka Angela Maggia vo vojnovej dráme From Here to Eternity z roku 1953, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Prakticky cez noc sa Sinatra vrátil na vrchol.[2]
Po úspechu filmu sa obnovila aj Sinatrova spevácka kariéra. V priebehu 50. rokoch nahrával v spoločnosti Capitol Records, kde pracoval s mnohými známymi aranžérmi, medzi nimi boli okrem iných aj Nelson Riddle, Gordon Jenkins či Billy May, ktorí pre neho upravili viacero starších šlágrov. Na začiatku 60. rokoch bol natoľko úspešný, že založil vlastnú spoločnosť, Reprise Records; funkcia v tejto spoločnosti mu vyniesla prezývku „Predseda správnej rady“ (The Chairman of the Board).
V priebehu 50. a 60. rokov Sinatra vystupoval ako najväčšia hviezda Las Vegas. Priatelil sa s mnohými ďalšími zabávačmi vrátane Deana Martina, Sammyho Davisa, Jr., herca Petera Lawforda, komikom Joey Bishopom a niekedy tiež so Shirley MacLaine. Spolu vytvorili jadro Rat Pack („potkania skupina“), voľného zoskupenia známych tvár showbusinessu. Sinatra hral významnú rolu v desegregácii nevadských hotelov a kasín v 60. rokoch tím, že presvedčil kolegov z Rat Packu, aby nepodporovali podniky, kde odmietali obslúžiť Sammyho Davisa, Jr. Úspech filmu Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) priniesol skupine aj Sinatrovi osobne dostatok pozornosti pre presadzovanie konca segregácie. Po Sinatrovej smrti, v roku 2001, Las Vegas vzdalo Sinatrovi poctu tým, že po ňom pomenovali novú ulicu Frank Sinatra Drive.
Ďalšími krokmi Sinatrovej filmovej kariéry bola hlavná rola vo filme Mandžuský kandidát (Manchurian Candidate, 1962) či vojnový hrdina vo filme Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965).
V 70. rokoch zinscenoval odchod do dôchodku a niekoľko comebackov; stále vystupoval v Las Vegas aj po svete.
Sinatrova spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, hlavne komerčne úspešnými albumami Duets, na ktorých spieval s ďalšími hudobnými hviezdami (napr. s Bonom z U2). Naživo vystupoval až do februára 1995, ale ako už takmer osemdesiatročný často potreboval pomoc čítacieho zariadenia s textom.
Manželstvo a rodina
Sinatra sa 4. februára 1939 oženil so svojou detskou láskou Nancy Barbatovou. Spolu mali tri deti: Nancy (* 8. júla 1940), Franka (* 10. január 1944) a Christinu “Tinu” (* 20. jún 1948). Aj keď Frank nebol svojej žene príliš verný, bol oddaným otcom. Potom čo vyšla na známosť jeho aféra s herečkou Avou Gardnerovou sa manželia v roku 1950 rozišli a 29. októbra 1951 sa rozviedli (aj keď Nancy mala proti rozvodu z náboženských dôvodov námietky).
Sinatra sa potom, 7 novembra 1951, iba desať dní po platnosti rozvodu, oženil s Avou Gardnerovou. Hoci bola Ava označovaná ako Sinatrova najopravdivejšia láska, v októbri 1953 sa rozišli a v roku 1957 sa aj rozviedli.
Sinatra istý čas udržiaval známosť s Lauren Bacall.
8. decembra 1963 bol unesený Sinatrov syn, Frank Sinatra, Jr. Potom, čo Sinatra zaplatil únoscom požadované výkupné $240 000 (dokonca ponúkol únoscom $1 000 000, ak syna vrátia, únoscovia prekvapujúco túto ponuku odmietli), bol syn 10. decembra v poriadku prepustený. Únoscovia boli neskôr chytení a odsúdení.
V roku 1966 sa Sinatra oženil s o tridsať rokov mladšou Miou Farrow. O dva roky neskôr sa rozviedli.
V roku 1976 si vzal Barbaru Blakeley Marxovú (skoršiu manželku Zeppa Marxa), s ktorou vydržal až do svojej smrti. Vzťahy Barbary so Sinatrovými deťmi neboli ideálne, Nancy verejnosti oznámila, že Barbara deťom ani nedala vedieť o blížiacej sa Frankovej smrti, takže nemohli byť pri jeho smrteľnej posteli.[3]
Škandály a obvinenia
Sinatra bol viackrát obviňovaný zo stykov s členmi mafie a z toho, že jeho kariéru na pozadí podporoval organizovaný zločin.[4] J. Edgar Hoover Sinatru očividne podozrieval, Sinatrov spis u FBI dosiahol 2403 strán,[5] Sinatra však všetky obvinenia zásadne odmietal a nikdy nebol zo žiadneho uvedeného zločinu obvinený. Podľa Sinatru bola vytvorená postava Johnnyho Fontaina v Puzovej novele Krstný otec.
Sinatra bol blízkym priateľom rodiny Kennedyovcov a priateľom a stúpencom prezidenta J. F. Kennedyho. O viacero rokov neskôr Sinatrova najmladšia dcéra Tina tvrdila, že Sinatra spolu s mafiánom Samom Giancanom pomohol Kennedymu zvíťaziť v dôležitých primárkach v roku 1960 tým, že získal hlasy odborov.[6] Sinatra vraj tiež zoznámil Kennedyho s Judith Campbellovou, ktorá udržovala styky so Sinatrom aj Giancanou. Judith vraj mala s Kennedym pomer, pokiaľ Robert F. Kennedy neupozornil brata, aby od Sinatru udržoval odstup.[7] Sinatrovi v roku 1963 odobrala Nevadská komisia pre hazardné hry licenciu potom, čo zahliadli Giancana v kasíne Cal-Neva Lodge, ktoré Sinatra spoluvlastnil.
Licenciu pre prevádzkovanie kasína dostal Sinatra späť v roku 1981 po vyšetrovaní pred Nevadskou komisiou. Novinár Pete Hamill vo svojej knihe Why Sinatra Matters napísal, že Sinatra bol „najdôkladnejšie vyšetrovaným americkým umelcom od doby Johna Wilkesa Bootha“. Sinatra sám povedal: „Určite, poznal som niektorých týchto chlapov. Trávil som veľa času v baroch. A bary neprevádzkujú Kresťanskí bratia. Pohybovalo sa tam viacero chlapov, ktorí vychádzali z prohibície a prevádzkovali celkom dobré podniky. Bol som dieťa. Pracoval som na miestach, kde mali otvorené. Zaplatili vám a šeky boli kryté. Nestretol som tam žiadnych nositeľov Nobelovej ceny. Ale keby František z Assisi bol spevák a pracoval v baroch, stretával by rovnaké osoby.“
V roku 1986 vydala investigatívna novinárka Kitty Kelleyová Sinatrovu biografiu s názvom His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra (Jeho cesta: Neautorizovaná biografia Franka Sinatru). Sinatra sa súdne pokúšal zabrániť vydaniu knihy a autorku zažaloval o dva milióny dolárov, pretože veril, že ho kniha vykresľuje v nepeknom svetle a obviňoval ju, že sa neoprávnene vydáva za autorizovaného životopisca. Neskôr žalobu stiahol a kniha mala obrovský komerčný úspech, dosiahla vrcholu rebríčkov bestsellerov New York Times a predávala sa aj v mnohých ďalších štátoch.
Diskografia
Columbia Records
- 1946: The Voice of Frank Sinatra
- 1947: Songs by Sinatra
- 1948: Christmas Songs by Sinatra
- 1949: Frankly Sentimental
- 1950: Dedicated to You
- 1950: Sing and Dance with Frank Sinatra
Capitol Records
- 1954: Songs for Young Lovers
- 1954: Swing Easy!
- 1955: In the Wee Small Hours
- 1956: Songs for Swingin' Lovers!]
- 1957: Close to You
- 1957: A Swingin' Affair!
- 1957: Where Are You?
- 1957: A Jolly Christmas from Frank Sinatra
- 1958: Come Fly with Me
- 1958: Frank Sinatra Sings for Only the Lonely
- 1959: Come Dance with Me!
- 1959: No One Cares
- 1960: Nice 'n' Easy
- 1961: Sinatra's Swingin' Session!!!
- 1961: Come Swing with Me!
- 1962: Point of No Return
Reprise Records
- 1961: Ring-a-Ding-Ding
- 1961: Swing Along with Me
- 1961: I Remember Tommy
- 1962: Sinatra and Strings
- 1962: Sinatra and Swingin' Brass
- 1962: All Alone
- 1962: Sinatra Sings Great Songs from Great Britain
- 1962: Sinatra-Basie: An HIstoric Musical First
- 1963: The Concert Sinatra
- 1963: Sinatra's Sinatra
- 1964: Sinatra Sings Days of Wine and Roses, Moon River, and Other Academy Awards Winners
- 1964: America, I Hear you Singing
- 1964: It Might As Well be Swing|It Might As Well be Swing
- 1964: 12 Songs of Christmas
- 1964: Softly, As I Leave You
- 1965: September of My Years
- 1965: My Kind of Broadway
- 1965: A Man and His Music
- 1966: A Moonlight Sinatra
- 1966: Strangers in the Night
- 1966: That's Life
- 1967: Francis Albert Sinatra and Antonio Carlos Jobim
- 1967: The World We Kne]
- 1968: Francis A. and Edward K.
- 1968: The Sinatra Family Wish you a Merry Christmas
- 1968: Cycles
- 1969: My Way
- 1969: A Man Alone
- 1970: Watertown
- 1971: Sinatra and Company
- 1973: Ol' Blue Eyes is Back
- 1974: Some Nice Things I've Missed
- 1980: Trilogy: Past Present Future
- 1981: She Shot Me Down
- 1993: Duets (album)|Duets
- 1994: Duets II
Filmografia
- 1944: Higher and Higher
- 1944: Step Lively
- 1945: Anchors Aweigh
- 1945: The House I Live In
- 1946: Till The Clouds Roll By
- 1947: It Happened In Brooklyn
- 1948: The Kissing Bandit
- 1948: The Miracle of the Bells
- 1949: Take Me Out to the Ballgame
- 1949: On the Town
- 1951: Double Dynamite
- 1952: Meet Danny Wilson
- 1953: From Here to Eternity
- 1954: Young at Heart
- 1954: Suddenly
- 1955: The Man with the Golden Arm
- 1955: Guys and Dolls
- 1955: The Tender Trap
- 1955: Not as a Stranger
- 1956: High Society
- 1956: Johnny Concho
- 1956: Around the World in Eighty Days
- 1956: Meet Me in Las Vegas
- 1957: Pal Joey
- 1957: The Joker is Wild
- 1957: The Pride and the Passion
- 1958: Some Came Running
- 1958: Kings Go Forth
- 1959: Never So Few
- 1959: A Hole in the Head
- 1960: Can-Can
- 1960: Ocean's Eleven
- 1960: Pepe
- 1961: The Devil at 4 O'Clock
- 1962: The Manchurian Candidate
- 1962: The Road to Honk Kong
- 1962: Sergeants 3
- 1963: 4 for Texas
- 1963: Come Blow your Horn
- 1963: The List of Adrian Messenger
- 1964: Robin and the 7 Hoods
- 1965: Marriage on the Rocks
- 1965: Von Ryan's Express
- 1965: None But the Brave
- 1966: Assault on the Queen
- 1966: Cast a Giant Shadow
- 1966: The Oscar
- 1967: Tony Rome
- 1967: The Naked Runner
- 1968: The Detective
- 1968: Lady in Cement
- 1970: Dirty Dingus Magee
- 1980: The First Deadly Sin
- 1984: The Cannonball Run II
- 1988: Who Framed Roger Rabbit (hlas)
Referencie
- Profil na allmusic.com
- M. A. Schmidt: Back on the High Road With a Busy Minstrel, The New York Times, 9. mája 1954
- BBC News: Mafia reports dogged Sinatra
- Zverejnené spisy Franka Sinatry u FBI
- 60 Minutes: Tina Sinatra: Mob Ties Aided JFK, CBS News, 8. október 2000
- The Star Ledger: Married to the mob? Experts disagree
