Bobby Robson

Napriek tomu, že Robson podpísal profesionálnu zmluvu, jeho otec požadoval, aby pokračoval aj v práci elektrikára. Cez deň pracoval v expozícii umeleckej výstavy Festival of Britain a tri večery v týždni trénoval vo Fulhame.[13]

Svoj prvý zápas za Fulham odohral v roku 1950, onedlho potom hral v anglickej najvyššej futbalovej súťaži, v zápase proti Sheffield Wednesday.[14] Uvedomil si, že Fulham je síce „dobrý klub so širokou členskou základňou…“, ale „nikdy… nebude serióznym adeptom na majstrovský titul.“[15] V sezóne 1951/52 Fulham spolu s Robsonom v zostave, zostúpil z najvyššej futbalovej súťaže,[16] ale o štyri roky neskôr bol späť v prvej divízii, keď v marci 1956 podpísal zmluvu s trénerom Vicom Buckinghamom z West Bromwich Albion.[9] Prestupová suma 25 000 libier bola vtedajším anglickým klubovým rekordom.[17][18]

Svoj prvý zápas za WBA odohral 10. marca 1956 proti Manchesteru City, ktorý skončil víťazstvom 4-0.[19] V sezóne 1957/58 bol najlepším strelcom klubu s 24 gólmi, vo víťaznom zápase proti Burnley 5-1, strelil 4 góly.[20][21] Za West Bromwich Albion nastúpil v 257 zápasoch, vsietil 61 gólov a v sezónach 1960/61 a 1961/62 bol kapitánom tímu.[22] V auguste 1962 sa však vrátil do Fulhamu, potom ako sa nedohodol s podpredsedom WBA Jimom Gauntom na navýšení svojho platu.[23][24] Pokračujúce polemiky o minimálne a maximálnej gáži za zápas podnecoval Robsonov spoluhráč Jimmy Hill a Asociácia profesionálnych futbalistov, čo spolu s narodením Robsonovho druhého syna, ho viedlo k žiadostiam o vyšší plat.[25] Gaunt odmietol rokovať o Robsonovej zmluve, a tak Robson požiadal o zmenu klubu a bol predaný do Fulhamu za 20 000 libier na základe kontraktu, ktorý zdvojnásobil jeho mzdu.[26] Čoskoro potom ako sa Robson pripojil ku Fulhamu, klub predal Alana Mulleryho a Rodneyho Marsha, čo pre neho znamenalo podstatné zníženie šancí vyhrať akúkoľvek významnú trofej.[27] Robson sám uviedol: „Počas celej svojej hráčskej kariéry som nič nevyhral.“[27]

Napriek správam v novinách o záujme Arsenalu,[28] and ponuke úlohy hrajúceho trénera z Southendu United,[29] Robson v roku 1967 opustil Fulham a prijal ponuku na trojročný kontrakt v kanadskom Vancouver Royals. V otváracej sezóne 1968 severoamerickej futbalovej ligy, sa stal hrajúcim trénerom klubu a veril, že to „ . . .bola možnosť niečo dokázať.“[9][30]

Táto pozícia sa dokazovala ťažko. Medzi spolumajiteľmi klubu bola veľká vzdialenosť, čo spôsobilo, že maďarský futbalista Ferenc Puskás viedol časť tímu v San Franciscu, zatiaľ čo Robson sa staral o druhú časť tímu vo Vancouveri. S touto situáciou bol Robson nespokojný a tak, keď mu v januári 1968 Fulham ponúkol miesto trénera, prijal túto zmluvu a odišiel na štadión Craven Cottage.[31]

Počas svojho prvého pôsobenia vo Fulhame sa Robson zúčastnil dvoch turné tímu zloženom Anglickou futbalovou asociáciou, v Západnej Indii v roku 1955 a Južnej Afrike v roku 1956.[32] Ale až keď hral za West Bromwich Albion, sa dostal do úplnej zostavy Anglicka, kde bol po prvýkrát povolaný v roku 1956. Jeho klubový tréner, Vic Buckingham, bol zástancom spôsobu hry push-and-run[33], predchodcu „totálneho futbalu“ [34] a práve tento spôsob hry umožnil Robsonovu nomináciu do zostavy Anglicka v roku 1956.[35] V období, keď bol vo West Bromwich Albion, Robson tiež prvý raz stretol budúceho anglického internacionála a asistenta trénera Dona Howa.[36]

Za Anglicko nastúpil v 20 zápasoch a debutoval v novembri 1957 vo víťaznom zápase proti Francúzsku 4-0, keď dvakrát skóroval.[37] Napriek veľmi úspešnému debutu nebol nasadený na nasledujúci zápas proti Škótsku, uprednostnení bol Bobby Charlton.[38] Pri nominácii do tímu pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1958, bol však uprednostnený pred Natom Lofthousom a Stanleym Matthewsom, ale zo Švédska sa vrátil sklamaný, keďže Anglicko v rozhodujúcom zápase v skupine prehralo zo ZSSR.[39]

Po majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1958 sa stal stabilným členom tímu Anglicka a v období medzi októbrom 1960 a marcom 1961 sa tešil z úpechov reprezentácie, keďže hral pri šiestich víťazstvách tímu, včítane rekordnej výhry 9-3 proti Škótsku na štadióne vo Wembley.[40] Bol nominovaný na majstrovstvá sveta vo futbale 1962 v Čile, ale zranenie členka pretrvávajúce aj v prípravnom priateľskom zápase proti čilskému klubu mu znemožnilo odohrať väčšinu turnaja. Ako Robson spomínal:

„Už nikdy neskôr som za Anglicko nehral… moja medzinárodná kariéra zostala nenaplnená“.

[41]

V roku 1959 vtedajší tréner anglickej reprezentácie a hlavný manažér trénersko-metodickej komisie pri Anglickej futbalovej asociácii Walter Winterbottom navrhol Robsonovi, aby si urobil trénerský kurz v Lilleshall.[36] Trénerský debut mal Robson v januári 1968 vo svojom bývalom klube, Fulhame, proti Macclesfield Town, ktorý vtedy hral v Cheshirskej lige, a to v treťom kole FA Cupu. Fulham v tom období zápasil s veľkými ťažkosťami, keď mal z 24 zápasov iba 16 bodov.[42][43] Napriek získaniu mladého Malcolma Macdonalda, sa Robsonovi nepodarilo klub zachrániť od zostupu do druhej divízie,[44] a opustil ho v novembri,[45] keď bol klub na ôsmom mieste v druhej divízii. Zistil, že bude prepustený, nie však od klubu, ale z titulnej strany Evening Standard z nápisom "Robson dostal vyhadzov", keď prechádzal okolo stanice metra Putney.[46]

Socha Robsona na Portman Road

V roku 1969 prešiel do Ipswich Town a práve tu dokázal, že je úspešný tréner. Voľné miesto v Suffolksom klube získal po stretnutí s Town director Murrayom Sangsterom, keď hľadal talenty na Portman Road pre trénera Chelsea Dava Sextona.[47] Po štyroch priemerných sezónach, priviedol Robson Ipswich na 4. miesto v prvej divízii a úspechu v Texaco Cup v sezóne 1972/73.[48] V nasledujúcich deviatich sezónach Ipswich len raz skončil nižšie ako na šiestom mieste vo First Division, v sezóne 1977/78. Táto sezóna však bola úspešná po víťazstve 1-0 vo finále FA Cupu nad Arsenalom.[49] Počas trinástich rokov, keď trénoval Ipswichu, bol klub dvakrát na 2. mieste v lige a pravidelne sa zúčastňoval európskych pohárových súťaží. V roku 1981 získal Pohár UEFA po víťazstve vo finále nad holandským AZ Alkmaar 5–4 v súčte dvoch zápasov.[50] V priebehu trinásťročného funkčného obdobia, priviedol do klubu len 14 hráčov z iných klubov, namiesto toho sa spoliehal na hráčov vychovaných v mládežníckych programoch Ipswichu.[12]

V roku 2002 bola na počesť jeho úspechov s klubom, odhalená jeho socha v životnej veľkosti oproti tribúne Cobbold na štadióne klubu Ipswich Town, Portman Road.[51] Dňa 7. júla 2006 bol Robson vymenovaný za čestného prezidenta Ipswich Town Football Club, prvým po Lady Blanche Cobbold, ktorá zomrela v roku 1987.[52]

Úspechy s Ipswichom priniesli Robsonovi ponuku od Anglickej futbalovej federácie na miesto trénera anglickej reprezentácie, v dôsledku čoho odmietol ponuku od športového riaditeľa Ipswichu Patricka Cobbolda na predĺženie svojho kontraktu s klubom na obdobie ďalších desiatich rokov.[53] Dňa 7. júla 1982, dva dni potom ako Anglicko vypadlo na majstrovstvách sveta, nahradil Rona Greenwooda na mieste trénera anglickej reprezentácie [9] a vybral si Dona Howeho, svojho bývalého spoluhráča z West Bromwich Albion, za svojho najbližšieho spolupracovníka.[54]

Hneď prvý zápas pri národnom tíme viedol ku kontroverzii, keďže zo zostavy proti Dánsku vynechal Kevina Keegana, čo viedlo k roztržke s fanúšikmi Newcastle United.[55] V stredu 21. septembra 1983 utrpel Robson jedinú prehru v 28 kvalifikačných zápasoch na lavičke anglickej reprezentácie.[56] Táto prehra, opäť s Dánskom, nakoniec znamenala neúspech v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1984[57] a podnietila Robsona rezignovať na post trénera v prospech Briana Clougha.[58] Predseda Anglickej futbalovej federácie, Bert Millichip, však odmietol jeho rezignáciu (hlavne preto, že Millichip i federácia považovali Clougha za neschopného) a tak Robson viedol Anglicko aj v ďalšej kvalifikácii na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1986 v Mexiku.[59]

Anglicko začalo majstrovstvá sveta slabo a kapitán Bryan Robson sa zranil, keď si opätovne vykĺbil rameno.[60] Bobby Robson zmenil taktiku na rozhodujúci zápas skupiny, keď namiesto Marka Hateleyho vybral Petra Beardsleyho, ako dvojičku do útoku s Garym Linekerom.[61] Tím vyhral nasledujúce dva zápasy, proti Poľsku a Paraguaju, rovnako 3-0 a dostal sa do štvrťfinále.[62] Medzi poslednou osmičkou turnaja bolo Anglicko porazené Argentínou a to gólmi Diega Maradonu, neslávne známou "Božskou rukou" a o päť minút neskôr "gólom storočia", po neuveriteľnom sóle z polovice ihriska.[62] Robson sa nenadchol Maradonovým tvrdeným, že jeho ruka bol Božský zásah:[63] „Nebola to ruka Boha, ale ruka gaunera. Boh s tým nemal nič spoločné. Toho dňa Maradona navždy klesol v mojich očiach.“

V kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1988 Robsonovo Anglicko stratilo iba 1 bod a deklasovalo Turecko 8-0.[57] Na samotnom turnaji v západnom Nemecku však zlyhalo, keď nepostúpilo zo základnej skupiny. Dokonca skončilo posledné v skupine, keď podľahlo Írsku, Holandsku and ZSSR.[64] Britská tlač Robsona urážala a po remíze v priateľskom zápase s Saudskom Arábiou, jedny noviny žiadali: "V mene Alaha, odíď".[65] Robson opätovne rezignoval na post trénera a opätovne bola jeho rezignácia Millichipom zamietnutá (dôvodom bol zase Brian Clough).[66]

Kvalifikáciou na majstrovstvá sveta 1990 Robson previedol Anglicko bez inkasovaného gólu a na záverečnom turnaji v Taliansku bolo jedným zo šiestich nasadených tímov.[67] Opäť sa ocitlo v skupine s Holandskom a Írskom a štvrtým tímom bol Egypt.[68] Podobne ako na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1986, sa Robson nemohol spoľahnúť na služby kapitána tímu Bryana Robsona, ktorý mal problémy so zranenou achillovou šľachou, čo mu zabránilo hrať v druhej časti turnaja.[69] Po zisku štyroch bodov z troch zápasov Anglicko vyhralo svoju skupinu.[70] Postup však vôbec nebol bezproblémový. Po remíze 1-1 s Írskom Anglicko zmenilo svoje rozostavenie z tradičných 4-4-2 na hru s ešte jedným stredným obrancom a podľa niektorých zdrojov v dôsledku hráčskej revolty.[71] Robson toto tvrdenie poprel:[72] „Túto zmenu som neurobil, kvôli nim. Skôr som chcel zabrániť van Bastenovi a Gullitovi, aby rozpárali našu obranu.“ Vo vyraďovacej časti nasledovali víťazstvá nad Belgickom a Kamerunom a Anglicko sa ocitlo v semifinále proti západnému Nemecku.[70] Anglicko prehralo tento zápas po rozstrele zo značky pokutového kopu, keďže zápas aj po predĺžení skončil remízou 1-1.[73] Neskôr Robson povedal, že „neprešiel deň, aby neuvažoval nad týmto semifinále a rozhodnutiami, ktoré vtedy urobil.“[9]

Pred majstrovstvami sveta v roku 1990 Anglická futbalová federácia Robsonovi oznámila, že nepredĺži jeho trénerskú zmluvu pri anglickej reprezentácii. Robson si našiel nové miesto, presťahoval sa do Holandska, aby trénoval PSV Eindhoven,[9] ktoré hľadalo trénera, ktorý by vštepil disciplínu ambicióznemu tímu.[74] Robson opísal tento presun, ako „kultúrny šok“, ale mal „zmysel pre dobrodružstvo“.[75] Robsona prekvapila záľuba Holanďanov v debatách o zostave. V interview pre Voetbal International sa vyžaloval: „Anglický profík príjme rozhodnutie trénera. Tu po každom zápase za mnou prichádzajú náhradníci.“ [76] Ďalšou výzvou v Eindhovene bol prístup k brazílskemu internacionálovi Romáriovi. Robson bol frustrovaný Brazílčanovou pracovnou morálkou, hoci pripustil: „. . .v niektorých zápasoch je fascinujúci.“[77] Robson si spolu s Frankom Arnesenom, svojím asistentom, ktorý slúžil ako prekladateľ, dohodol dôležitý rozhovor s Romáriom. Rozhovor skončil neúspechom, keďže Romário nebol ochotný zmeniť svoj životný štýl.[78] Napriek tomu Eindhoven vyhral holandskú ligu v oboch sezónach, 1990/91 aj 1991/92. Tím však nedosiahol vedením žiadané úspechy v Európskych pohárových súťažiach a Robson bol informovaný, že bude musieť opustiť klub na konci sezóny 1991/92.[79]

V júli 1992 Robson prešiel do Sportingu Lisabon, kde mu ako tlmočník slúžil mladý Portugalčan José Mourinho, budúci tréner FC Porto, Chelsea a Interu Miláno. V prvej sezóne pod vedením Robsona skončil klub v portugalskej lige na treťom mieste a Robson povedal, že klub bol v „otrasnom stave“. Podľa neho bol prezident klubu ako "neriadená strelu", keďže bežne kupoval hráčov bez Robsonovho súhlasu.[80] V decembri 1993, keď bol tím na prvom mieste v tabuľke, dostal Robson vyhadzov. Prezident klubu, Jose Sousa Cintra, ako dôvod jeho prepustenia uviedol rýchle vypadnutie z Pohára UEFA s Casinom Salzburg.[81]

Konečné umiestnenie v lige pod trénerským vedením (* Robson opustil klub pred skončením sezóny)

Rival Sportingu, FC Porto, konal rýchlo a najal Robsona za trénera a Mourinha urobil jeho asistentom. Pri príchode Robsona bolo Porto bol v zlom stave a priemerná návštevnosť zápasov klesla na 10 000.[82] Vzápätí po angažovaní Robsona Porto porazilo Sporting vo finále Portugalského pohára[9] a následne získalo dva po sebe idúce tituly v portugalskej lige v sezónach 1994/95 a 1995/96.[83]

Robsonovo pôsobenie v Porte bolo veľmi úspešné a pre miestnych sa stal známy ako "Bobby Five-O" (slovensky: Bobby Päť-nula), čo bolo uznanie za množstvo zápasov, ktoré Porto vyhralo 5-0[84] a v roku 1995 podpísal s klubom novú zmluvu.[84] Napriek vážnym zdravotným ťažkostiam s rakovinou kože a po tom čo chýbal na trénerskej lavičke niekoľko prvých mesiacov v sezóne 1995/96, úspešne priviedol Porto k obhajobe ligového titulu.[85]

Telefonát od viceprezidenta Barcelony, Joana Gasparta, v priebehu leta roku 1996 o možnosti angažovania Luísa Figa, viedol k ponuke miesta v tomto španielskom klube.[86] V júli 1996 Robson prevzal toto miesto, opäť raz bol jeho asistentom Mourinho, keďže jeho angažovanie na miesto asistenta mal Robson v podmienkach svojej zmluvy.[85] Jedno z kľúčových rozhodnutí, ktoré Robson počas svojho krátkeho pôsobenia v Barcelone urobil, bolo angažovanie za Ronalda za 19,5 milióna,[87] ktorý mal významný vplyv na to, že Barcelona vyhrala španielsky pohár, španielsky superpohár a Európsky pohár víťazov pohárov.[88] Sám Robson bol zvolený za európskeho trénera roka za sezónu 1996/97 a Ronaldo o ňom povedal: „Robson je bezpochyby jeden z najlepších trénerov na svete“.[89]

V sezóne 1997/98 sa Robson v Barcelone posunul vyššie na pozíciu hlavného manažéra a Louis van Gaal sa stal trénerom,[9] ale ma tomto mieste zostal iba jednu sezónu, keď v nasledujúcej sezóne 1998/99 prijal ponuku trénovať PSV Eindhoven do konca sezóny.[90] Eindhoven ligový titul nezískal, keď skončil až na treťom mieste za Feyenoordom a Willem II Tilburg.[91] Robson však viedol tím až do úplného konca sezóny, aj v záverečnej baráži o účasť v Lige majstrov.[92]

Po skončení zmluvy v Holandsku sa Robson vrátil do Anglicka, aby sa ujal miesta v technickom oddelení Anglickej futbalovej federácie,[93] ale po odstúpení Ruuda Gullita z pozície trénera Newcastle United, v septembri 1999 Robson prešiel na St. James Park.[94] Robson bol prekvapený z priveľmi ústretovej platovej ponuky a uviedol, že to „bolo na míle vzdialené od bežných spôsobov“, ale napriek tomu podpísal ročnú zmluvu na 1 milión libier.[95]

V prvom domácom zápase pod jeho vedením, posledný Newcastle nastúpil proti druhému Sheffieldu Wednesday a deklasoval ho 8–0. V prvej sezóne pod jeho vedením, 1999/2000, priviedol klub ku konečnému 11. miestu, s 14 výhrami z 32 zápasov, ktoré s klubom odohral.[95][96] Po odstúpení trénera Anglicka Kevina Keegana, v druhej polovici roku 2000, Anglická futbalová federácia oslovila predsedu Newcastlu United Freddyho Shepherda, aby umožnil Robsonovi na čiastočný úväzok prijať miesto zastupujúceho trénera Anglicka, ale ich žiadosti nebolo vyhovené.[97] V sezóne 2001/02 priviedol Robson Newcastle z dolných častí tabuľky Premier League ku konečnému 4. miestu.[98] V nasledujúcej sezóne Newcastle skončil tretí a druhý rok po sebe sa kvalifikoval do Ligy majstrov.[99] Napriek zabezpečeniu si tretieho miesta a účasti v predkolách Ligy majstrov sa Robsonovi nepodarilo priviesť Newcastle do hlavnej fázy Ligy majstrov a tak sa klub pre sezónu 2003/04 presunul iba do Pohára UEFA.[100] Na konci sezóny 2003/04 skončil Newcastle United na 5. mieste ligovej tabuľky, päť bodov od miesta zabezpečujúceho účasť v predkolách Ligy majstrov, ale v Pohári UEFA sa dostal až do semifinále, kde prehral z Olympique Marseille.[101]

Trénerské miesto v Newcastle si udržal do 30. augusta 2004, keď bol Freddym Shepherdom odvolaný po slabom začiatku sezóny 2004/05 a údajnej hráčskej nespokojnosti.[102] Robsonovo odvolanie prišlo potom, čo boli zverejnené jeho smutné pozorovania, že iba 5000 fanúšikov ostalo na konci sezóny na štadióne St. James Park, aby zhliadlo tradičné ocenenie hráčov.[103] Stále však bol vo veľkej úcte u fanúšikov[104] a 2. marca 2005 mu bolo mestom Newcastle-upon-Tyne udelené ocenenie „Freedom of the City“.[105]

Jeho autobiografia s názvom Bobby Robson: Farewell but not Goodbye bola vydaná v roku 2005.[106] Jej názov je odvodený od jeho slov, ktoré vyslovil v roku 1990, keď odchádzal z postu trénera Anglicka: "Som tu, aby som povedal zbohom – snáď nie zbohom, ale dovidenia".[107] V knihe Robson kritizoval Shepherda, tvrdiac, že kým bol trénerom odmietal mu poskytovať informácie o zmluvách hráčov a prestupových rokovaniach. Rovnako kritizoval Shepherda a podpredsedu klubu Douglasa Halla za ich zameranie sa na prvý tím a štadión St. James Park, dôvodiac, že zanedbávali menej oslnivé záležitosti, ako tréningové centrum, rozvoj mládeže a vyhľadávanie talentov.[108] Tréningové centrum klubu bolo neskôr obvinené Graemom Sounessom, Robsonovým naástupcom, za sled zranení hráčov prvého tímu.[109]

Dňa 7. júna 2005 odmietol návrh stať sa trénerom Heart of Midlothian, keďže chcel zostať v oblasti Newcastlu.[110] Neskôr 13. januára 2006, keď bol Steve Staunton vymenovaný za trénera reprezentácie Írska, bol Robson menovaný do podpornej úlohy medzinárodného futbalového konzultanta.[111] Robson odstúpil od tejto úlohy 17. novembra 2007, po poslednom zápase Írskej reprezentácie v neúspešnej kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008.[112] Robson bol tiež bývalým čestným viceprezidentom Anglickej ligovej trénerskej asociácie pri anglickej lige.[113]

Robson bol ženatý s Elsie od júna 1955 až do svojej smrti,[114] spolu mali troch synov: Georga, Paula a Marka, všetci traja ho prežili.[115][116]

Od roku 1991 Robsonovi opakovane diagnostikovali rakovinu. Podstúpil niekoľko operácii a v roku 2006 mu bol operovaný nádor na mozgu.[117] To malo čiastočne vplyv na jeho prácu, napríklad keď bol v Porte zistili mu rakovinu kože, v dôsledku čoho chýbal niekoľko prvých mesiacov sezóny 1995/96.[118][119] Po operácii nádoru na mozgu, Sky Sports News uviedli, že Robson mal zlú reakciu, ktorá mu spôsobila nepatrný opuch mozgu a znecitlivenie ľavej strany.

17. októbra 2006 bolo zverejnené, že Robson môže pokračovať v práci a bolo rozhodnuté o ukončení jeho zmluvy futbalového poradcu pri Írskej reprezentácii.[120] 6. mája 2007 Robson zverejnil, že mu bola po piatykrát diagnostikovaná rakovina.[121] V sobotu 17. mája 2008 bol Sir Bobby čestným hosťom finále FA Cupu vo Wembley, keď Portsmouth porazil Cardiff City 1–0 a odovzdal trofej víťaznému kapitánovi, Sol Campbell.

Robson vystupoval v množstve reklám, vrátane účasti na v televíznej reklame pre Carlsberg.[122] Tiež si zahral v reklame „Učenec“ pre ITV počas majstrovstviev sveta vo futbale v roku 200 a majstrovstiev Európy 2004.[123][124] V roku 2004 po smrti Briana Clougha, Robson krátko suploval za Clougha ako fejtonista v magazíne FourFourTwo,[125] a od roku 2004 písal týždennú rubriku pre The Mail on Sunday.[126]

V roku 1992 Robson prekonal rakovinu čriev, v roku 1995 rakovinu kože, v roku 2006 mu zistili nádor v pravej časti pľúc, ako aj nádor na mozgu. Liečba týchto ochorení ho čiastočne obmedzovala, bol po porážke spôsobenú nádorom v mozgu a po čiastočnej protetike sánky následkom rakovine kože. V roku 2007 mu už piatykrát diagnostikovali rakovinu, tentoraz to boli rakovinové uzliny na oboch stranách pľúc. Vo februári toho roku bolo stanovené, že ide o smrteľné ochorenie, ale do decembra 2008 sa podarilo držať chorobu pod kontrolou dávkami chemoterapie.[127] Robson po týchto skúsenostiach a krátko potom ako mu už piatykrát diagnostikovali rakovinu zasvätil svoj život pomoci v boji s touto chorobou. Dňa 25. marca 2008 založil nadáciu Sir Bobby Robson Foundation. K novembru 2008 vzrástol majetok nadácie na 1 milión libier.[128] Zozbierané peniaze boli použité na vybavenie skúšobného výskumného centra umiestneného vo Freemanovej nemocnici v Newcastli a mohli odísť tiež na ďalšie projekty na boj s rakovinou v severovýchodnej časti Anglicka.[129]

Na pomoc Robsonovej nadácii bol 26. júla 2009 zorganizovaný futbalový zápas medzi Anglickom a Nemeckom. Tento zápas odohrali pôvodné tímy Anglicka a Nemecka z majstrovstviev sveta vo futbale v roku 1990 a ďalší pozvaní hostia, ako opakovaný zápas semifinále, ktorý Anglicko prehralo 4-3 po rozstrele zo značky pokutového kopu.[130][131][132] Pred zápasom, ktorý skončil víťazstvom Anglicka 3-2, bola Robsonovi odovzdaná čestná stráž was given a guard of honour.[133]

V čase Robsonovej smrti vzrástol majetok jeho nadácie na 1,6 milióna libier.[134] Celkovo 156 000 libier bolo prijatých, v priebehu 18 dní po Robsonovej smrti,[135] dňa 15. októbra 2009 bolo oznámené, že majetok nadácie vzrástol na viac ako 2 milióny libier a základe žiadosti Robsonovej rodiny sa Alan Shearer ujal Robsonovej úlohy v nadácii.[136]