Francúzske národné futbalové mužstvo

Francúzske národné futbalové mužstvo vzniklo v roku 1904. Prvý oficiálny zápas sa hral 1. mája 1904 v Bruseli proti Belgicku, ktorý skončil remízou 3:3.[4] 12. februára 1905 vyhralo Francúzsko proti Švajčiarsku historicky prvý domáci zápas. Zápas sa hral na Parc des Princes a sledovalo ho 500 fanúšikov. Francúzsko vyhralo 1:0 po góle Gastona Cyprèsa. Vzhľadom na nezhody medzi FIFA a Union des Sociétés Françaises de Sports Athlétiques (USFSA)–francúzskym športovým zväzom–sa Francúzsko rozhodlo vytvoriť identitu. 9. mája 1908 rozhodol francúzsky medzivládny výbor (CFI)–rivalná organizácia USFSA–že za účinkovanie tímu na Olympijských hrách bude zodpovedná FIFA a nie USFSA. V roku 1919 sa CFI pretvorila na Francúzsku futbalovú federáciu (FFF). V roku 1921 sa USFSA spojila s FFF.

V júli 1930 sa Francúzsko zúčastnilo prvých Majstrovstiev sveta v Uruguaji. Vo svojom historicky prvom zápase na Majstrovstvách sveta porazilo Mexiko 4:1 na štadióne Estadio Pocitos v Montevideu. Lucien Laurent strelil nie len prvý gól Francúzska na Majstrovstvách sveta, ale historický prvý vôbec. Naopak, Francúzsko sa stalo prvým tímom, ktorý v zápase nedokázal skórovať po tom, čo prehrali v skupine 1:0 proti Argentíne. Nasledujúca prehra s Čile rozhodla o tom, že Francúzi vypadli už v skupinovej fáze. Nasledujúci rok sme mohli vidieť v národnom tíme čierneho hráča. Raoul Diagne, hráč senegalského pôvodu, odohral svoj prvý zápas 15. februára proti Česko-slovensku. Zápas prehrali 2:1. Diagne hral neskôr na Majstrovstvách sveta 1938, spoločne s Larbim Benbarekom, ktorý bol prvým hráčom zo severnej Afriky, ktorý hral za národný tím. Na Majstrovstvách sveta 1934 vypadlo Francúzsko už v prvom kole, po prehre 3:2 proti Rakúsku. Keď sa vrátili do Paríža, privítal ich rozradostený dav s viac ako 4000 fanúšikmi. Francúzsko hostilo Majstrovstvá sveta 1938, kde vypadlo vo štvrťfinále po prehre 3:1 proti budúcemu šampiónovi Taliansku.

V 50. rokoch malo Francúzsko zlatú generáciu pozostávajúcu z hráčov ako Just Fontaine, Raymond Kopa, Jean Vincent, Robert Jonquet, Maryan Wisnieski, Thadée Cisowski a Armand Penverne. Na Majstrovstvách sveta 1958 bolo Francúzsko v semifinále porazené Brazíliou. V zápase o tretie miesto porazilo Francúzsko Západné Nemecko 6:3 s prispením rekordných štyroch gólov Justina Fontaina, ktorý strelil rekordných 13 gólov na tomto turnaji. Tento rekord drží dodnes. Francúzsko hostilo prvé Majstrovstvá Európy v roku 1960, kde vypadlo opäť v semifinále. Francúzi čelili Juhoslávii a šokujúco prehralo 5:4 po tom, čo v 75. minúte viedli 4:2. V zápase o tretie mieste prehrali 2:0 proti Česko-slovensku.

V 60. a 70. rokoch sa Francúzsko výrazne zhoršilo a nekvalifikovalo sa na niekoľko medzinárodných turnajov. 25. apríla 1964 sa stal Henri Guérin oficiálnym trénerom národného tímu. Pod vedením Guérina sa Francúzsko nekvalifikovalo na Majstrovstvá sveta 1962 a ani na Euro 1964. Tímu sa neskôr podarilo postúpiť na Majstrovstvá sveta 1966. Francúzi tam vypadli už v skupine. Guérin bol vyhodený po Majstrovstvách. Nahradili ho José Arribas a Jean Snella. Po odohraní štyroch zápasov boli vyhodení a nahradení bývalým futbalistom Justinom Fontainom, ktorý vydržal len dva zápasy. Novým trénerom sa stal Louis Dugauguez, ktorý ani nestihol dokončiť kvalifikáciu na Majstrovstvá sveta 1970, pretože bol vyhodený, a nahradil ho Georges Boulogne, ktorý už nemohol dostať Francúzov na Majstrovstvá sveta. Boulogne bol neskôr vyhodený za neúčasť tímu na Majstrovstvá sveta 1974. Bol nahradený Rumunom Ștefanom Kovácsom, ktorý sa stal jedeným ne-francúzskym trénerom v histórii národného tímu. Kovács sa tiež ukázal byť sklamaním, keď sa mu nepodarilo kvalifikovať na Majstrovstvá sveta 1974 a ani na Euro 1976. Po dvoch rokoch trénovania, bol vyhodení a nahradený Michelom Hidalgom.

Pod vedením Hidalga, začalo Francúzsko zvona vstupovať medzi najlepších. Malo skvelých hráčov ako obrancovia Marius Trésor a Maxime Bossis, útočník Dominique Rocheteau a záložník Michel Platini, ktorý po boku, Jeana Tigana, Alaina Giressa a Luisa Fernándeza vytvorili "carré magique" (Magické mužstvo), avšak na Majstrovstvách sveta 1982 vypadli v semifinále po penaltách proti rivalovi Západnému Nemecku. Tento semifinálový zápas sa považuje za jeden z najväčších v histórii Majstrovstiev, ale bol poškodený kontroverziami.[5] Francúzsko získalo prvý medzinárodný titul o dva roky na Eure 1984, ktorý hostili. Pod vedením Platiniho, ktorý strelil na turnaji deväť gólov, porazili vo finále Španielsko 2:0. Platini a Bruno Bellone strelili góly. Po výhre na Eure sa Hidalgo rozhodol opustiť národný tím, a nahradil ho bývalí futbalista Henri Michel. Francúzsko neskôr skompletizovalo hetrik, keď vyhralo zlato na Letnom olympijskom futbalovom turnaji v roku 1984, a o rok neskôr, porazilo Uruguaj 2:0 pri výhre Trofeje Artemio Franchi, čo je bývalí predchodca Pohára konfederácii FIFA. Góly strelili Dominique Rocheteau a José Touré. V priebehu jedného roka boli Francúzi držiteľmi troch zo štyroch hlavných medzinárodných trofejí. Na Majstrovstvách sveta 1986, kde boli favoritmi na zisk titulu, skončili opäť v semifinále po prehre nad Západným Nemeckom. V súboji o tretie miesto prehrali nad Belgickom 4:2.

V roku 1988 otvorila FFF Národnú futbalovú inštitúciu. Otváracieho ceremoniálu sa zúčastnil aj francúzsky prezident François Mitterrand. Päť mesiacov po otvorení inštitúcie bol Henri Michel odvolaný a nahradil ho Michel Platini, ktorý nedokázal dostať tím na Majstrovstvá sveta 1990. Na Euro 1992 sa však dostali, ale vypadli už v skupine. Týždeň po turnaji bol Michel Platini odvolaný a nahradil ho jeho asistent Gérard Houllier. Pod vedením Houlliera sa Francúzsku nepodarilo postúpiť na Majstrovstvá sveta 1994. V kvalifikácii skončili tretí za Švédskom a Bulharskom. V posledných dvoch kolách prehrali proti Izraelu a Bulharsku. V zápase proti Izraelu prehrali Francúzi doma 3:2 a proti Bulharsku tiež doma 2:1. Nasledovala ostré verejné názory voči Houllierovi a niektorý hráči opustili národný tím. Jeho asistent Aimé Jacquet sa stal novým trénerom.

Pod vedením Jacqueta zažil tím triumfálne roky. Zostava pozostávala z veteránov, ktorý nepostúpili na Majstrovstvá sveta 1994, a mladých hráčoch, ako napríklad Zinedine Zidane. Francúzi vypadli na Eure 1996 v semifinále, kde prehrali s Českom po penaltách. V ďalšom veľkom turnaji, ktorým bol Majstrovstvá sveta 1998 na domácej pôde, sa Jacquetovi podarilo vyhrať celý turnaj, keď vo finále zdolali Brazíliu 3:0. Jacquet po vyhratých Majstrovstvách odstúpil a nahradil ho jeho asistent Roger Lemerre, ktorý viedol Francúzov na Eure 2000. Francúzi vedení víťazov Futbalistom roku FIFA Zidanem zdolali vo finále Taliansko 2:1. David Trezeguet strelil v predĺžení zlatý gól. Po tomto úspechu bolo Francúzsko zaradené v rebríčku FIFA na prvom mieste.

Francúzsko za postupne začalo zhoršovať. Aj keď v roku 2001 vyhrali Pohár konfederácií FIFA, v roku 2002 na Majstrovstvách sveta skončili v skupine na poslednom mieste. Jedným z najväčších šokov v histórii Majstrovstiev sveta bolo, keď Francúzi prehrali otvárací zápas proti Senegalu 1:0. Francúzsko sa stalo len druhým tímom, ktorý ako obhajca Majstrovstiev sveta vypadol už v skupine, predtým sa to podarilo Brazílii v roku 1966. Od Majstrovstiev sveta 2006 sa toto opakuje na každom turnaji (Taliansko 2010, Španielsko 2014 a Nemecko 2018).[6] Po tom ako Francúzsko nepostúpilo zo skupiny bol Lemerre nahradený Jacquesom Santinim. Na Eure 2004 vypadli vo štvrťfinále proti budúcemu víťazovi Grécku. Santini odstúpil a novým trénerom sa stal Raymond Domenech. Francúzsko postúpilo z kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2006 z prvého miesta. Postup si však zariadili až po poslednom kole, v ktorom zdolali Cyprus presvedčivo 4:0. Na Majstrovstvách sveta Francúzsko neprehralo do finále ani raz. V osemfinále porazili Španielov, vo štvrťfinále Brazíliu a v semifinále Portugalsko. Francúzi hrali finále proti Taliansku. V nadstavenom čase zápasu dostal Zidane červenú kartu za úder hlavou do hrude Marca Materazziho. Francúzsko prehralo 5:3 po penaltách.

Francúzsko sa kvalifikovalo na Euro 2008 z druhého miesta. Francúzi v skupine smrti (s Holandskom a Taliansko) skončili posledný v skupine. Rovnako ako na Eure 2008 sa Francúzsko len tak-tak prebojovalo na Majstrovstvá sveta 2010. Francúzi skončili v kvalifikácii opäť na druhom mieste a v baráži ich čakalo Írsko. V prvom zápase porazili Írov 1:0 v druhom, vďaka veľkým kontroverziám remizovali 1:1, čím sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta.

Do roku 1955 boli tréneri vyberaní komisiou.

• Henri Guérin (1962 – 1966)
• José Arribas a Jean Snella (1966)
• Just Fontaine (1967)
• Louis Dugauguez (1967 – 1968)
• Georges Boulogne (1969 – 1973)
• Stefan Kovacs (1973 – 1975)
• Michel Hidalgo (1976 – 1984)
• Henri Michel (1984 – 1988)
• Michel Platini (1988 – 1992)
• Gérard Houllier (1992 – 1993)
• Aimé Jacquet (1993 – 1998)
• Roger Lemerre (1998 – 2002)
• Jacques Santini (2002 – 2004)
• Raymond Domenech (2004 – 2010)
• Laurent Blanc (2010 - 2012)
• Didier Deschamps (2012-)

Kvalifikácia na Euro 2012

Mužstvo Z V R P skóre RS Body Francúzsko 10 6 3 1 15 : 4 +11 21 Bosna a Hercegovina 10 6 2 2 17 : 8 +9 20 Rumunsko 10 3 5 2 13 : 9 +4 14 Bielorusko 10 3 4 3 8 : 7 +1 13 Albánsko 10 2 3 5 7 : 14 -7 9 Luxembursko 10 1 1 8 3 : 21 -18 4

Mužstvo – 1 : 1 2 : 0 0 : 1 3 : 0 2 : 0 0 : 2 – 2 : 1 1 : 0 2 : 0 5 : 0 0 : 0 3 : 0 – 2 : 2 1 : 1 3 : 1 1 : 1 0 : 2 0 : 0 – 2 : 0 2 : 0 1 : 2 1 : 1 1 : 1 1 : 0 – 1 : 0 0 : 2 0 : 3 0 : 2 0 : 0 2 : 1 –