Diego Maradona

Vo veku 10 rokov ho vybrali skauti klubu Argentinos Juniors, keď hrával za mestský klub Estrella Roja. Stal sa súčasťou juniorského tímu Argentinos Juniors, ktorý mal prezývku Los Cebollitas (Malé cibuľky). Ako 12-ročný hráč udivoval fanúšikov, keď počas polčasu futbalových zápasov ukazoval svoje schopnosti s loptou.[5]

20. októbra 1976, desať dní pred oslavou svojich 16. narodením, debutoval v prvom mužstve Argentinos Juniors. Tu hral až do roku 1981, kedy prestúpil do Boca Juniors. Už nasledujúci ročník získal s klubom argentínsky ligový titul.

Po MS 1982 prestúpil do katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona, za vtedy rekordných, 5 miliónov libier.[6] V roku 1983 získal v drese Barcelony, pod vedením trénera Césara Luisa Menottiho, pohár Copa del Rey a španielsky superpohár. Maradona tu však prežíval ťažké časy. Najskôr ochorel na hepatitídu a neskôr bol obeťou brutálneho faulu Andoniho Goikoetxeu, pri ktorom utrpel ťažkú zlomeninu nohy.[7] Toto zranenie ohrozilo jeho kariéru, ale Maradonova fyzická sila a vôľa mu umožnili návrat na trávnik.[6] Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa dostával často do konfliktu s manažmentom tímu a klubovým prezidentom Josepom Núñezom. Tieto konflikty vyústili do jeho požiadavky v roku 1984 prestúpiť z Barcelony.

V roku 1984 tak prestúpil do talianskeho klubu Serie A SSC Neapol za 6,9 milióna libier, čo bol ďalší prestupový rekord. V Neapole dosiahol vrchol svojej klubovej kariéry. Stal sa hviezdou a jeho pôsobenie znamenalo aj historicky najúspešnejšiu éru klubu. Ten dvakrát vyhral Serie (1986/87 a 1989/90) a dvakrát získal druhé miesto (1987/88 a 1988/89). K ďalším úspechom Maradonovej éry v Neapole patrí zisk Coppa Italia v roku 1987 a zisk Pohára UEFA v roku 1989. Maradona bol najlepším strelcom Serie A v roku 1988.

Počas pôsobenia v Neapole sa však prehĺbili jeho osobné problémy. Naďalej užíval kokaín a od klubu dostal pokutu 70 000 dolárov za meškanie a neúčasť na tréningoch. Ďalším škandálom bolo narodenia nemanželského syna a jeho vzťahy s neapolskou mafiou, Camorrou.

Po tom, čo neprešiel testom na kokaín dostal 15 mesačný zákaz činnosti a odišiel z Neapola. V sezóne 1992 – 93 sa stal hráčom FC Sevilla. Na trávnik tak nastúpil po dvoch rokoch prestávky v profesionálnom futbale. V roku 1993 sa stal hráčom Newell's Old Boys a v roku 1995 sa vrátil na dva roky do Boca Juniors.

Maradona (1986)

Diego Maradona (1986)

V argentínskej reprezentácii debutoval už v roku 1977, keď mal iba 16 rokov. Keď mal 18, hral za Argentínu na Mládežníckych majstrovstvách sveta. Tento turnaj nakoniec Argentína vyhrala a Maradona bol vyhlásený za hviezdu turnaja. 2. júna 1979 strelil v zápase proti Škótsku svoj prvý reprezentačný gól.

Na MS 1982 odohral Maradona všetkých päť stretnutí. Argentínske mužstvo, ktoré bola obhajcom titulu, však v druhom kole podľahlo Brazílii a Taliansku, a bolo tak vyradené z turnaja.

Maradonova veľká reprezentačná chvíľa prišla na MS 1986 v Mexiku, kde ako kapitán viedol Argentínu až k víťazstvu. Bol dynamickým a dominantným hráčom turnaja. Jeho legenda vzrástla obzvlášť po strelení dvoch gólov vo štvrťfinálovom zápase proti Anglicku. Tento zápas sa hral v 4 roky po Vojne o Falklandy, takže napätie medzi oboma národmi bolo o to silnejšie. Opakovaný záber prvého Maradonovho gólu ukázal, že ho dosiahol rukou, no gól napriek tomu platil. Maradona uviedol, že tento gól bol „trochu Maradonova hlava a trochu božia ruka“.[8] Stal sa známym ako „la mano de Dios“ („božia ruka“). Jeho druhý gól v tomto zápase zvolila FIFA za gól storočia. Maradona si prebral loptu na svojej polovici ihriska, prešiel polovicu ihriska, obišiel piatich anglických obrancov, anglického brankára a strelil loptu do brány. V ďalších zápasoch pokračoval vo výborných výkonoch a po víťazstve nad Západným Nemeckom doviedol Argentínu druhýkrát v histórii k titulu majstra sveta.

Na nasledujúcich majstrovstvách Italia '90 hral po zranení členku a už nebol takým dominantným hráčom. Celkovo sa však prebojoval s Argentínou do finále, kde však podľahla Západnému Nemecku po diskutabilnej penalte z 85. minúty 1 – 0. Na MS 1994 v USA hral len v dvoch zápasoch, neprešiel testom na efedrín. Maradona argumentoval, že efedrín sa v jeho krvi nachádzal ako dôsledok pitia energetického nápoja Rip Fuel, ktorý mu podával jeho osobný tréner.