La Liga

Štyri najvyššie umiestnené tímy sa kvalifikujú do Ligy majstrov UEFA, z čoho prví traja priamo skupinovej fázy a štvrtý do predkola. Piaty a a šiesty celok v La Lige, ako aj víťaz Copa del Rey (slovensky: Kráľovský pohár), sa kvalifikujú do Európskej ligy UEFA.

V apríli roku 1927 Jose Maria Acha, športový riaditeľ klubu Arenas Club de Getxo, prišiel ako prvý s návrhom na založenie španielskej národnej futbalovej súťaže. Real Federación Española de Fútbol (slovensky: Španielska kráľovská futbalová federácia) po dlhých rokovaniach o veľkosti súťaže a o tom kto by mal v nej hrať, nakoniec rozhodla, že prvú sezónu Primera División odohrá v roku 1929 desať klubov. Medzi zakladajúcich členov Primera División patria kluby, FC Barcelona, Real Madrid, Athletic Club, Real Sociedad, Arenas Club de Getxo a Real Unión, ktorí sa kvalifikovali ako predchádzajúci víťazi Copa del Rey, Atlético Madrid, RCD Espanyol a CE Europa, ako predchádzajúci finalisti Copa del Rey a napokon Racing Santander, ako víťaz kvalifikačného turnaja. Iba tri zo zakladajúcich tímov, Real Madrid, Barcelona a Athletic Club, nikdy nezostúpili z Primera División do nižšej súťaže.

Hoci FC Barcelona vyhrala prvú sezónu La Ligy v roku 1929 a Real Madrid vyhral svoje prvé dva tituly v sezónach 1931/32 a 1932/33, prvým tímom so šnúrou majstrovských titulov bol Athletic Club. Zvíťazil v sezónach 1929/30, 1930/31, 1933/34 a 1935/36 a v ďalších dvoch 1931/32 a 1932/33 skončil na druhom mieste. V tomto období získal do svojej zbierky jediný titul aj Real Betis, vtedy známy ako Betis Balompié. Následne bola Primera División na niekoľko rokov prerušená kvôli španielskej občianskej vojne.

V roku 1937 sa hrala Juhoeurópska liga, avšak bez účasti oboch madridských klubov Realu a Atlética, ktorej víťazom sa stala FC Barcelona. O sedemdesiat rokov neskôr, 28. septembra 2007, požiadal barcelonský klub Kráľovskú španielsku futbalovú federáciu (RFEF), aby jej toto víťazstvo uznala ako španielsky ligový titul. K podaniu žiadosti ju podnietilo rozhodnutie RFEF uznať víťazstvo Levante FC v Copa de la España Libre ako ekvivalent víťazstva Copa del Rey.

S obnovou súťaže, po skončení španielskej občianskej vojny, sa ako najsilnejšie kluby predstavili Atlético Aviación (teraz Atlético Madrid), Valencia a Sevilla. Je pozoruhodné, že Atlético Aviación, ktoré iba nahradilo v súťaži Real Oviedo, ktorého štadión bol počas vojny zničený, vyhralo prvý povojnový titul v sezóne 1939/40 a následne ho v ďalšej sezóne aj obhájilo. Kým iné tímy stratili hráčov kvôli odchodu do exilu či popráv a zranení počas vojny, Atlético Aviación bolo posilnené zlúčením s klubom Aviación Nacional. Nedotknutý tiež zostal mladý predvojnový tím Valencie a v povojnovom období dozrel a získal tri španielske tituly v sezónach 1941/42, 1943/44 a 1946/47 a v dvoch ďalších sezónach bol druhý, 1947/48 a 1948/49. Sevilla zažila svoju zlatú éru v priebehu štyridsiatych rokov, najprv skončila dvakrát druhá v sezónach 1939/40 a 1941/42 a potom v sezóne 1945/46 vyhrala svoj jediný titul. Na konci tejto dekády sa vynorila aj silná Barcelona, ktorá bola korunka pre španielskeho majstra udelená v sezónach 1944/45, 1947/48 a 1948/49.

Hoci Atlético Madrid získalo prvé dva tituly začiatkom päťdesiatych rokov (1949/50 a 1950/51) pod vedením trénera Helenia Herrera, otca systému catenaccia, päťdesiate roky sú začiatkom dominancie FC Barcelona a Realu Madrid v La Lige. V priebehu tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch boli prísne pravidlá pre zahraničných hráčov. Vo väčšine prípadov kluby mali troch legionárov, čo znamenalo, že najmenej osem miestnych hráčov hralo v každom zápase. V päťdesiatych rokoch Real Madrid a Barcelona tieto pravidlá obchádzali, keď dokázali získať španielske občianstvo pre Alfreda di Stéfana, Ferenca Puskása a Ladislava Kubala. Barcelona s Kubalom v tíme získala dva tituly v sezónach 1951/52 a 1952/53. Di Stéfano, Puskás a Francisco Gento tvorili základ tímu Realu Madrid, ktorý dominoval v druhej polovici päťdesiatych rokov. Real vyhral Primera Division po prvýkrát pod názvom Real Madrid v sezóne 1953/54 a opätovne v 1954/55. V sezónach 1956/57 a 1957/58 Real Madrid vyhral ďalšie dva tituly, keď na jednu sezónu ich víťaznú šnúru prerušil Athletic Club. V tomto čase Real Madrid tiež vyhral neuveriteľných päť titulov za sebou v Európskom pohári majstrov. Barcelona s trénerom Heleniom Herrerom a v zostave s Luisom Suárezom dosiahla dva tituly v sezónach 1958/59 a 1959/60.

Johan Cruijff sa vrátil do Barcelony ako tréner v roku 1988 a zostavil legendárny Dream Team (slovensky: Tím snov). Priviedol hráčov ako Josep Guardiola, José Mari Bakero, Txiki Beguiristain, Goikoetxea, Ronald Koeman, Michael Laudrup, Romário a Christo Stoičkov. Tento tím vyhral Primera Division štyrikrát v rade za sebou v rokoch 1991 až 1994 a Európsky pohár majstrov v roku 1992. Laudrup neskôr prestúpil k najväčšiemu rivalovi Barcelony do Realu Madrid po nezhodách s Cruijffom a pomohol mu ukončiť Bracelonskú éru v sezóne 1994/95. Atlético Madrid vyhralo svoj deviaty titul v Primer Division v sezóne 1995/96 a Real Madrid pridal ďalší titul do svojej zbierky v nasledujúcej sezóne. Po úspechoch Cruijffa, prišiel na Nou Camp iný Holanďan – tréner Ajaxu Louis van Gaal –, priviedol talentovaných hráčov, ako Luís Figo, Luis Enrique a Rivaldo, čo prispelo k ďalším dvom titulom pre Barcelonu v sezónach 1997/98 a 1998/99. Real Madrid medzitým získaval uznanie na medzinárodnej scéne, víťazstvom v Ligu majstrov UEFA v sezóne 1997/98.

S príchodom nového storočia sa k dvom velikánom, FC Barcelona a Realu Madrid, pridali ďalšie kluby dosahujúce úspechy. V rokoch 1993 a 2004 Deportivo La Coruña skončila v La Lige medzi troma najúspešnejšími tímami desaťkrát, čo je lepší výsledok ako dosiahli Barcelona alebo Real Madrid a v sezóne 1999/00, pod vedením Javiera Iruretu, sa stala deviatym tímom, ktorý získal aspoň jeden ligový titul. Aj v Primera Divsion aj v Lige majstrov UEFA im bola náročným súperom znovuzrodená Valencia. Pod vedením Héctora Cúpera skončila Valencia na druhom mieste v Lige majstrov UEFA v sezónach 1999/00 a 2000/01. Jeho nástupca, Rafael Benítez, na jeho základoch priviedol klub k víťazstvu v lige v sezóne 2001/02 a zisku „double“, víťazstvu v La Lige a Pohári UEFA v sezóne 2003/04. Obrodená Barcelona v sezóne 2004/05, v zostave s brilantným Ronaldinhom, vyhrala svoj prvý titul v novom storočí a v nasledujúcej sezóne 2005/06 „double“, za víťazstvo v La Lige a Lige majstrov UEFA.