Austroalpínska zóna

Austroalpínske príkrovy alebo austroalpinikum je najvyššia tektonická príkrovová zóna Álp. Vystupujú na povrch hlavne vo Východných Alpách, východne od línie Bodamské jazero - Chur – Comské jazero, s výnimkou tektonických okien Veľkých Taur a Engadinu. Jedinými troskami austroalpinika v Západných Alpách sú príkrov Dent Blanche a jednotka Sesia vo Švajčiarsku. Austroalpínske príkrovy tu boli odstránené eróziou. Tieto pozostatky sa od zvyšku austroalpinika v Rakúsku líšia iným metamorfným a tektonickým postihom, prečo podľa niektorých názorov nemusia byť súčasťou austroalpinika.

Geológia Álp
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridlice • flyš • molasa
Geologické jednotky
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Označenie austroalpinikum je odvodené od Východných Álp, kde je spomedzi ostatných alpských oblastí na povrchu najčastejšie.

Austroalpínske príkrovy sú tvorené horninami pochádzajúcimi z okraja Apulskej mikroplatne, ktoré boli nasunuté na penninikum, teda oblasť tvorenú horninami z priestoru medzi Apulskou platňou a Európskou platformou. V porovnaní s ostatnými príkrovovými zónami Álp prekonalo austroalpinikum iba slabšiu premenu, vďaka čomu je pomerne dobre rozoznateľné. Austroalpinikum je tvorené horninami severného šelfu a kontinentálneho svahu severnej časti Apulskej mikroplatne. Zahŕňa horniny kryštalinického podložia ako i blízko povrchu odlepené usadené horniny. Na tomto kryštalinickom podklade sa nachádzajú usadené a vulkanické horniny permského a druhohorného veku.

Pred vznikom Álp v spodnom a strednom terciéri, horniny austroalpinika postihla takzvaná ranoalpínska či eoalpínska deformácia v kriede, všeobecne považovaná za hlavnú fázu alpínskeho vrásnenia v alpidách. Jej pozostatkami sú pozorovateľné stopy metamorfózy v smere juh-juhovýchod a šošovky eklogitov. Ranoalpínska fáza je niekedy považovaná za jednu z prvých fáz alpínskej orogenézy v Alpách, avšak po jej skončení sa tektonické platne opätovne vzdialili a ďalšie horotvorné pohyby nasledovali až o takmer 50 miliónov rokov neskôr.

Stavba

Podľa starších predstáv[1] sa austroalpinikum skladá z troch tektonických jednotiek:

Oberostalpin

Oberostalpin je tvorený superficiálnymi príkrovmi, prevažne tvorená druhohornými usadenými horninami. Rozšírené sú tu plytkovodné vápence, najmä v severnej časti Východných Álp, kde tvoria Nördliche Kalkalpen. Oberostalpin pokračuje i do Malých Karpát, kde sa však pre jednotlivé jednotky používa karpatská terminológia[2]. Miestami sa tu nachádzajú aj väčšie polohy dolomitov, najmä v rakúskej oblasti Salzkammergut a nemeckom regióne Allgäu. Samotný oberostalpin je zložený z viacerých príkrovových telies. Odspodu to je bajuvarikum, tirolikum, juvavikum. Bajuvarikum tvorí frankenfelsko-lunzský príkrov. Tirolikum buduje ötsherský (reisalpský, unterberský a göllský) príkrov. Juvavikum vytvára hallštattský (mürzalpský) a dachsteinský príkrov[3] (schneeberský). Stavbu juvavika komplikuje aj fakt, že v jeho podloží boli zistené šupiny hornín meliatika[4]. Na báze juvavika sa nachádza tzv. grauwackenzone, z východu na západ sa tiahnúci 2 km hrubý pás premenených paleozoických sedimentov (drôb), vystupujúci medzi druhohornými horninami Severných Vápencových Álp a penninikom.

Mittelostalpin

Mittelostalpin je príkrovová jednotka tvorená hlavne kryštalinikom[3] a jeho obalovými sedimentárnymi sekvenciami.

Unterostalpin

Unterostalpin je štruktúrne najspodnejšia formácia tvorená hlavne kryštalinikom, vyskytujúca sa v leme tektonických okien. Vystupuje hlavne v Nördliche Kalkalpen, ale nachádza sa i na území Maďarska pri Šoproni. Tvorí ju wechselská jednotka a semmerinský príkrvovoý systém[2]. Kryštalinické horniny austroalpinika prekonali pri alpínskej orogenéze premenu iba na niektorých miestach. Metamorfóza dosiahla fácie zelených bridlíc, prípadne amfibolitovú fáciu, v závislosti od hĺbky, do ktorej sa horniny dostali. Vyskytujú sa tu prvohorné svory a pararuly[5], intrudované granitoidmi hercýnskeho a terciérneho veku.

Referencie
  1. Tollmann, A., 1977, Geologie von Österreich. Band 1. Die Zentralalpen. Deuticke, Wien, 766 s.
  2. Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
  3. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  4. Mandl, G.W., 1999: Geological overview of the "Juvavic" Realm In Mandl, G.W. (Editor):Forum of the European Geological Surveys Directors FOREGS '99 Vienna: 150 Years Geological Survey of Austria Field trip guide Vienna - Dachstein - Hallstatt - Salzkammergut (UNESCO World Heritage Area). Berichte der Geologischen Bundesanstalt, 49, Wien, 113 s.
  5. Introduction to the geological zones of Austria (English) [online]. geol-info.at, 3.4.2006. Dostupné online.

Ďalšie zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Austroalpine nappes na anglickej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.