Dinarikum

Dinarikum (alebo staršie dinaridy) je geologická jednotka tvoriaca oblasť Südliche Kalkalpen a Dinaríd. Nachádzajú sa južne od periadriatickej línie a smerom na juh sa ponárajú pod výplň Pádskej panvy, ktorá na nich leží diskordantne.

Geológia Álp
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridliceflyšmolasa
Geologické jednotky
Periadriatická líniaMasív Aar-Gotthardtroska Dent BlancheEngadinské oknoFlyšová zónaGiudicárska líniaGrauwackenzoneokno Vysokých TaurMolasová panvaPenninický násunIvreská zónaLepontinské anitiklinóruimRechnitzké oknoRhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Tvoria Karnské, Júlske a Savinské Alpy alebo pohorie Dolomity. Z klasického geografického členenia Álp im zodpovedajú takmer úplne Südliche Kalkalpen. Južné Alpy plynule prechádzajú do dinárskej horskej sústavy. Príkrovy v Južných Alpách chýbajú, celé sú tvorené väčšími vrásami južnej vergencie[1].

Stratigrafia

Dinarikum tvoria zvrásnené horniny pochádzajúce z Adriatickej/Apulskej mikroplatne, ktoré boli nasunuté na juh. Ich predpolie tvorí vulkanický a sedimentárno-vulkanický vývoj permu[2]. Tvoria ich hlavne druhorné usadené horniny, v prevažnej miere vápence a dolomity. Prítomné sú hlavne vápence rífového typu, ale i norické a rétske hlavné dolomity dachsteinského typu, jurské karbonáty a terciérny flyš.

Členenie

Na rozdiel od alpských jednotiek severne od periadriatickej jazvy, pre dinarikum nie sú príznačné veľké príkrovy. Prítomné sú väčšie prevrátené vrásy, rozsiahlejšie prešmyky a lokálne presunuté šupiny, väčšinou interpretované ako dôsledky zlomových porúch. Ich vergencia je generálne na juh. Južné Alpy, možno geologicky rozčleniť na východný a západný úsek, ktoré oddeľuje široká vulkano-tektonická zóna. Tvorí ju judikarská línia a bolzanské vulkanicko-magmatické centrum[2].

V západnom úseku na styku s kinzigitovou zónou ivreského pásma, južne od Valle d’Aosta vystupuje na povrch kryštalinikum. Tvoria ho hlavne predhercýnske kryštalické bridlice - ortoruly a migmatity, ale aj mladšie hercýnske porfýry a granitoidy. Obal tohto kryštalinika tvoria hlavne permské a triasové (vzácne i jurské a kriedové) sedimenty a vulkanity. Medzi tonalitovou (miestny názov pre periadriatickú líniu) a judikarskou líniou vystupuje pomerne mladý (eocén-miocén) adamelský granitoidný plutón.

Východný úsek sa vyznačuje miestnym vystupovaním predalpínskeho podložia, fylitov ale i permských bolzanských ryolitov, ktorých hrúbka tu dosahuje až 2000 m[2]. Hojné sú i mladšie pyroxenity, syenity a monzonity.

Referencie

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. Mísař, Z., 1987: Regionální geologie světa. Academia, Praha, 708 s.
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.