Nördliche Kalkalpen

Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.

Nördliche Kalkalpen
pohorie
pohľad z Grosser Schobersteinu na Schafberg, Drachenwand, Mondsee a Attersee
Štáty Nemecko, Rakúsko
Časť Východné Alpy
Povodie Rýn, Dunaj
Najvyšší bod Parseierspitze
 - výška 3 036 m n. m.
Wikimedia Commons: Northern Limestone Alps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Geologická stavba

Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne vápencovými a dolomitovými príkrovmi austroalpinika, ktoré boli tlakom spôsobeným adriatickej platne tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj adriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca pliocénu došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. Inn, Salzach, Enns). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. Totes Gebirge, Hochkönig, Steinernes Meer. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových vyvieračiek v pohoriach Schneeberg, Raxalpe a Hochschwab získava pitnú vodu mesto Viedeň. V pohorí Tennengebirge sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - Eisriesenwelt (42 km chodieb).[1]

Geomorfologické členenie

Severné vápencové Alpy sa členia na 24 základných oblastí:

Členenie Východných Álp:

██ Nördliche Kalkalpen (čísla geomorfologických oblastí pozri tabuľka)

ČísloPodcelokNajvyšší vrchVýška
(m)
1BregenzerwaldgebirgeGlatthorn2133
2Allgauské AlpyGroßer Krottenkopf2657
3aLechquellengebirgeUntere Wildgrubenspitze2753
3bLechtalské AlpyParseierspitze3036
4Wetterstein a Mieminger KetteZugspitze2962
5KarwendelBirkkarspitze2749
6RofanHochiss2299
7aAmmergauer AlpenDaniel2340
7bBayerische VoralpenKrottenkopf2086
8KaisergebirgeEllmauer Halt2344
9Loferer SteinbergeBirnhorn2634
10Berchtesgadener AlpenHochkönig2941
11Chiemgauer AlpenSonntagshorn1960
12Salzburger SchieferalpenHundstein2117
13TennengebirgeRaucheck2431
14DachsteinHoher Dachstein2995
15Totes GebirgeGrosser Priel2513
16Ennstaler AlpenHochtor2365
17aSalzkammergutbergeGamsfeld2028
17bOberösterreichische VoralpenHoher Nock1963
18HochschwabgruppeHochschwab2277
19Mürzsteger AlpenHohe Veitsch1982
20Rax-Schneeberg-GruppeSchneeberg2075
21Ybbstaler AlpenHochstadl1919
22Türnitzer AlpenGroßer Sulzberg1400
23Gutensteiner AlpenReisalpe1399
24Viedenský lesSchöpfl893

Referencie

  1. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. 349 s. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-karpatská oblast, s. 134, 140 − 142.

Iné projekty

Zdroj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.