Povozník (súhvezdie)

Povozník na zimnej oblohe predstavuje gréckeho kráľa Erichthonia, syna chromého boha Hefaista (Vulkána). Vychovávala ho bohyňa Aténa a keď dospel, stal sa athénskym kráľom. Bol po otcovi chromý a ako nevyhnutnosť vynašiel voz ťahaný koňmi a stal sa majstrom v jeho ovládaní. Bol to typický klasický staroveký povozník, ktorý viedol dvojkolesový pretekársky alebo vojnový voz ťahaný viaczáprahom. Jeho vynález bol užitočný celému ľudstvu a preto boh Zeus preniesol Erichthonia po smrti na oblohu, kde ho môžeme vidieť ako Povozníka dodnes. Povozník sa v mytologickom svete dostával do súvislosti s rôznymi ľuďmi a potomkami bohov.

Povozník drží v rôznych zobrazeniach v rukách tiež kozičku Capellu, ku ktorej sa viaže celkom iná legenda. Capella, alebo tiež Amalthea, bola koza, ktorá kojila malého Dia na ostrove Kréta. Tam ho jeho matka Rheia skrývala pred jeho otcom Kronom (Chronom), ktorý prehltol krátko po narodení všetky svoje deti. Chcel tým predísť naplneniu veštby, podľa ktorej ho jeho vlastný syn zvrhne z vladárskeho trónu a zabije ho. Keď sa narodil najmladší Zeus, postrčila matka Rhea svojmu manželovi namiesto dieťaťa zavinutý kameň. Svojho syna potom Rhea ukryla v jaskyni v pohorí Ida na Kréte. Pred jaskyňou predvádzali kňazi ohlušujúce pekelné tance, aby Kronos nepočul detský plač. Zeus neskôr s vďačnosti umiestnil Amaltheu na oblohu a premenil ju na najjasnejšiu hviezdu tohto súhvezdia. Meno Amalthea nesie tiež jeden z Jupiterových mesiacov.

Soška vykopaná v mezopotánskom meste Nimrodu svedčí o tom, že súhvezdie Povozníka prebrali Gréci od starších národov. Soška znázorňuje povozníka s kozičkou na ramene a s kozliatkami v ruke. V druhej ruke drží opraty. Tak je Povozník znázorňovaný dodnes.

Pre starovekých moreplavcov na Stredozemnom mori neboli Kozička s Kozliatkami obľúbenými hviezdami. Ich východ, vtedy v prvých októbrových dňoch, znamenal začiatok búrlivého obdobia a tým pádom aj ukončenie plavby.

Najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia je už spomínaná Amalthea, častejšie nazývaná Capella (latinsky „kozička“). Je to šiesta najjasnejšia hviezda oblohy (nerátajúc Slnko) a tretia najjasnejšia hviezda severnej oblohy. V našich zemepisných šírkach je cirkumpolárna, ale pri dolnej kulminácii sa dostáva veľmi nízko nad obzor a pri hornatejšom horizonte zaň na krátku dobu aj zapadá. Capella je spektroskopická dvojhviezda. Pozostáva z dvoch žltých obrov, ktorí sa navzájom obehnú raz za 108 dní.

Beta Aurigae má meno Menkalinan, čo znamená v arabčine „rameno“ alebo „plece povozníka“. Je to modrobiela hviezda, zákrytová premenná.

V zdanlivej blízkosti Capelly je malý trojuholník hviezd epsilon, éta a zéta, známy ako Kozliatka. Dve z nich, epsilon a zéta sú zákrytové premenné hviezdy. Epsilon Aurigae zvaná Almaaz má podľa našich súčasných poznatkov najdlhšiu periódu medzi zákrytovými premennými hviezdami. Perióda je 27,1 roka. Jej hlavnú zložku tvorí veľmi jasný žltobiely alebo biely nadobor. Zéta s menom Sadatoni sa skladá z oranžovej a modrobielej zložky na výstrednej obežnej dráhe.

Théta Aurigae je trojhviezda rozlíšiteľná minimálne 8 cm ďalekohľadom. Omega Aurigae, Ní Aurigae a 14 Aurgiae sú dvojhviezdy rozlíšiteľné amatérskym ďalekohľadom. Len 0,4° od ní Aurigae leží tau Aurigae tvoriaca s ňou širokú optickú dvojhviezdu. Chí Aurigae je mohutná hviezda, a odhady jej svietivosti sa pohybujú od 41 000-násobku svietivosti Slnka po 230 000-násobok svietivosti Slnka.

Iota Aurigae nesie meno Al Kab. Je to jasný oranžový obor ležiaci na Mliečnej ceste. Lambda Aurigae je pomerne blízka a pomerne Slnku podobná hviezda.

Okolo hviezdy AB Aurigae sa nachádza prachoplynový rozvírený disk materiálu s priemerom 30-krát väčším, ako je priemer Slnečnej sústavy. Je to premenná hviezda s rozsahom magnitúd od 6,9 do 8,4.

Otvorená hviezdokopa M37

Súhvezdím Povozník prechádza Mliečna cesta, aj keď je málo výrazná, pretože táto oblasť Mliečnej cesty sa nachádza presne oproti galaktickému stredu. Napriek tomu Povozník obsahuje celý rad otvorených hviezdokôp, ktoré sa dajú pozorovať aj malým ďalekohľadom. Tri najjasnejšie, M36, M37 a M38 sa nachádzajú v južnej časti súhvezdia. Najjasnejšia z nich je M37. M36 má z tejto trojice najmenšiu plošnú jasnosť. Hviezdokopa M38 sa nachádza asi 2,5° severozápadne od M36. Vzdialenosť troch hviezdokôop M36, M37 a M 38 sa pohybuje medzi 4 100 až 4 700 svetelnými rokmi. Všetky tri sa dajú nájsť aj poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou.

Ďalšími otvorenými hviezdokopami sú NGC 1907, NGC 2126, NGC 2192, ktorá má asi 25 hviezd približne 12. magnitúdy a slabších, NGC 2281 s 30 hviezdami s jasnosťou 7 a menšou a NGC 1857, ktorá obsahuje 45 hviezd s jasnosťou ddo 8 magnitúd. NGC 2281 a NGC 1857 je možné pozorovať aj s poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou, alebo s menším teleskopom. Ťažšie sa pozoruje NGC 1883, lebo táto hviezdokopa má asi len 20 hviezd, ktoré nepresiahnu 13. magnitúdu. NGC 1664 sa nachádza v západnej časti súhvezdia povozník, takmer na hranici so súhvezdím Perzea. Obsahuje asi 40 hviezd 11. magnitúdy a slabších. ďalším objektom pozorovateľným v tomto súhvezdí je hmlovina Horiaca hviezda alebo hmlovina Flamingovej hviezdy (IC 405).

Aurigidy sú slabý a nepravidelný meteorický roj, ktorého častice zrejme pochádzajú z kométy Kiess. Naposledy prešla Zem týmto rojom meteoroidov v roku 2007, predchádzajúce prelety sa uskutočnili v rokoch 1935, 1986 a 1994.

Povozník je pomerne nápadným zimným súhvezdím, ktoré leží medzi Polárkou a Oriónovým pásom. Capella je u nás tesne cirkumpolárna hviezda, ale v najjužnejších častiach Európy už celé súhvezdie zapadá pod obzor. Od 60. stupňa severnej zemepisnej šírky na sever je už naopak celé súhvezdie cirkumpolárne. Capellu možno ľahko nájsť ako najvrchnejšiu hviezdu Zimného šesťuholníka, nazývaného tiež Zimné G. Dá sa nájsť aj pomocou Veľkého voza, spojnica hviezd Megrez a Dubhe ukazuje takmer presne na Capellu.