Andromeda (súhvezdie)

Andromeda alebo Androméda je súhvezdie pomenované podľa princeznej Andromedy (čo po grécky znamená Vládkyňa nad mužmi), ktorá je postavou z gréckej mytológie. Nachádza sa na severnej pologuli v blízkosti súhvezdia Pegas a má tvar dlhého, nejasného, rozhádzaného písmena A. Najnápadnejší objekt hlbokého vesmíru v ňom je galaxia Andromeda. Jeho najjasnejšie hviezdy dopĺňajú štvoruholník Pegasa a utvárajú s ním obrazec podobný obrazcu Veľkého voza, ibaže väčších rozmerov. Androméda je na večernej oblohe viditeľná na území Slovenska od júla do apríla. Vrcholí o polnoci koncom prvej tretiny októbra vo výške asi 75° nad južným obzorom. Na oblohe zaberá 0,220 sr. Obsahuje 100 hviezd zdanlivej jasnosti do 6".

Androméda
Mapa súhvezdia Androméda

Latinský názovAndromeda
SkratkaAnd
GenitívAndromedae
Symbolické vyjadrenieAndromeda, Spútaná panna
Rektascenzia1h
Deklinácia+40°
Plocha722  štvorcových stupňov
Poradie: 19
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezdaAlpheratz (α And)
(Zdanl. magnitúda 2,1)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a 40°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
Horná kulminácia o 24:00

28. september

Dolná kulminácia o 24:00

30. marec


Poznámky: pre územie Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne.
Pozri aj Astronomický portál

Pozoruhodné prvky

Najjasnejšia hviezda v tomto súhvezdí, α Andromedae, nazývaná tiež Alpheratz alebo Sirrah, vytvára spolu s α, β, a λ Pegasi skupinu hviezd, nazývanú „Veľký štvorec súhvezdia Pegas“ (angl. Great Square of Pegasus). Spomínaná hviezda sa kedysi považovala za súčasť súhvezdia Pegas, čo potvrdzuje aj jej názov, ktorý znamená „pupok koňa“.

β Andromedae je tiež nazývaná Mirach, opasok. Je vzdialená 88 svetelných rokov a dosahuje magnitúdu 2,1.

γ Andromedae alebo tiež Alamak sa nachádza na špičke južnej nohy veľkého „A“. Je to nádherná zložená hviezda s kontrastnými farbami. Alamak je radiant meteorického roja Andromedidy.

υ Andromedaeextrasolárny systém planét s tromi potvrdenými planétami, ktoré dosahujú 0,71 násobok, 2,11 násobok a 4,61 násobok hmotnosti Jupitera.

Pozoruhodné objekty na oblohe

Najvýznamnejším objektom v súhvezdí Androméda je M31, čo je označenie pre galaxiu Andromeda, najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom. Je to obrovská špirálovitá galaxia, podobná tej našej. Keď ju chcete nájsť, spravte myslenú čiaru medzi β a μ Andromedae a predĺžte ju približne o rovnakú dĺžku ďalej od μ.

História a mytológia

Keď sa vezmú do úvahy aj matnejšie hviezdy, viditeľné voľným okom, má súhvezdie tvar ženy s nápadným pásom (aký má aj súhvezdie Orión). Jedna ruka akoby držala niečo dlhé, čo postave dodáva vzhľad ženskej bojovníčky držiacej meč. To, spolu s ostatnými hviezdami v znamení Barana (súčasť súhvezdia Ryby a Plejád), môže byť pôvod mýtu o Páse Hippolyte, ktorý tvorí časť Dvanástich Heraklových úloh.

Prípadne, ak zahrnieme ešte matnejšie hviezdy viditeľné voľným okom, predmet, ktorý Androméda drží v ruke sa tiahne ďalej opačným smerom, čo vytvára obraz panny držanej reťazou, a Andromeda vyzerá, akoby chcela uniknúť. Spolu s ostatnými blízkymi súhvezdiami (Cefeus, Perzeus, Kasiopeja, Pegas) a tiež súhvezdím Veľryba, nachádzajúcim sa pod Andromedou, toto môže byť zdrojom mýtu o Kasiopejinej pýche, podľa ktorého sa obyčajne rozpozná.

V súhvezdí Andromeda sa nachádza aj asterizmus Gloriola, obrazec utvorený spojnicou hviezd ι – κ – λ – ψ.

Objekty v Androméde

Významné hviezdy

Hviezdokopy

Galaxie

  • M31Špirálová galaxia (najbližšia špirálová galaxia k tej našej) vzdialená 2,4 až 3 milióny svetelných rokov od Slnka, za jasných bezmesačných nocí viditeľná voľným okom, 3,4 m
  • M32Eliptická galaxia vzdialená 2,4 až 3 milióny svetelných rokov od Slnka, súputníkom M 31. 8,2 m
  • M110 – Eliptická galaxia vzdialená 2,4 až 3 milióny svetelných rokov od Slnka, trpasličí sprievodca M31 s magnitúdou 8,0 m
  • NGC 404 – Malá galaxia vzdialená 10,3 miliónov svetelných rokov od Slnka. 11,2 m
  • NGC 891 – Špirálová galaxia vzdialená 30 miliónov svetelných rokov od Slnka, 10,8 m

Hmloviny

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.