Južná koruna
Južná koruna (Corona Australis) je jedno zo súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Neviaže sa k nemu nijaká legenda.
| Južná koruna | |
 Mapa súhvezdia Južná koruna | |
| Latinský názov | Corona Australis |
|---|---|
| Skratka | CrA |
| Genitív | Coronae Australis / Coronae Austrinae |
| Symbolické vyjadrenie | Južná koruna |
| Rektascenzia | 18,6h |
| Deklinácia | -40° |
| Plocha | 128 štvorcových stupňov Poradie: 80 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α CrA (Zdanl. magnitúda 4,1) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
 | |
Má len tretinovú rozlohu jasnejšej Severnej koruny. Aj keď jas nijakej hviezdy nepresahuje 4. magnitúdu, krátka krivka vytvorená z hviezd dobre charakterizuje korunu. Nielen menom, ale aj tvarom pripomína Severnú korunu. Toto súhvezdie v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza celé nad obzor a časť jej obrazca nikdy neuvidíme.
Hviezdy
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α CrA | Alphekka Meridiana | 4,1m |
| β CrA | β CrA | 4,1m |
| γ CrA | γ CrA | 4,23m |
Južná koruna je pomerne malé súhvezdie so slabšími hviezdami. Alfa Coronae Austrinae sa fyzikálnymi vlastnosťami veľmi podobá Síriovi. Gama Coronae Austrinae, najsevernejšia v obrazci koruny, sa vo väčšom amatérskom ďalekohľade ukáže ako tesná dvojhviezda. Obe zložky patria do rovnakej spektrálnej triedy F8 V. Epsilon Coronae Austrinae je pomerne jasná premenná hviezda typu W Ursae Maioris. Kappa Coronae Austrinae je ľahko pozorovateľnou zdanlivou dvojhviezdou.
K premenným hviezdam patrí R Coronae Austrinae a TY Coronae Austrinae.
Objekty
Nakoľko súhvezdím prechádza Mliečna cesta, môžeme v ňom pozorovať množstvo svetlých a tmavých hmlovín. Najviac ich je v blízkosti hviezdy gama Coronae Austrinae. Tie najjasnejšie sú NGC 6726, NGC 6727 a NGC 6729. Relatívne jasnou planetárnou hmlovinou je IC 1297.
Južná koruna obsahuje aj jednu guľovú hviezdokopu: NGC 6541. Je na hranici viditeľnosti voľným okom, ale v našich zemepisných šírkach zostáva stále pod obzorom.
Zaujímavosťou tohto súhvezdia je to, že sa v ňom nachádza naša najbližšia známa neutrónová hviezda s označením RX J185635-3754. Je od nás vzdialená iba 200 svetelných rokov. Jej zdanlivá jasnosť dosahuje +26 magnitúd, čím je 100-miliónov ráz slabšia ako hviezdy viditeľné voľným okom. Je to osamotená neutrónová hviezda, ale častejšie sa neutrónové hviezdy vyskytujú ako zložky neutrónovej dvojhviezdy.