Rydlo (súhvezdie)
Rydlo z lat. Caelum je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pôvodne ako Sochárske rydlo (z lat. Caela Sculptoris). Je to malé a úplne nenápadné súhvezdie bez mytologického pôvodu.
Rydlo | |
| |
Latinský názov | Caelum |
---|---|
Skratka | Cae |
Genitív | Caeli |
Symbolické vyjadrenie | sochárske rydlo |
Rektascenzia | 4,6h |
Deklinácia | -40° |
Plocha | 125 štvorcových stupňov Poradie: 81 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Cae (Zdanl. magnitúda 4,44) |
Meteorický roj | žiadny |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január | |
Horná kulminácia o 24:00 | 26. november |
Dolná kulminácia o 24:00 | 28. máj |
|
Hviezdy
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť | Absolútna hviezdna veľkosť |
---|---|---|---|
α Cae | α Cae | 4,44m | 2,92 |
γ Cae | γ Cae | 4,55m | 0,78 |
β Cae | β Cae | 5,04m | 2,83 |
δ Cae | δ Cae | 5,07m | −1,62 |
Nepomenovaná alfa Caeli dosahuje iba neveľkú jasnosť 4,46 mag. U nás nad obzor nevystupuje. Sprevádza ju spoločník magnitúdy 12,5, červený trpaslík.
Beta Caeli je žltobiela, voľným okom sotva viditeľná hviezda. U nás dosahuje nad obzorom výšku len 4°. Je o desatinu magnitúdy slabšia ako alfa Caeli.
Dvojhviezdou je aj gama Caeli vystupujúca u nás o niečo vyššie, do výšky 6°: Hlavnú žltú zložku sprevádza vo vzdialenosti 3″ biely sprievodca s magnitúdou 8,5.
Delta Caeli, ktorá u nás nevychádza, má na svojom povrchu teplotu 20 000°C.
Objekty
Súhvezdie obsahuje len slabšie hviezdy a nijaké výrazné objekty. Nachádza sa tu len niekoľko veľmi slabých galaxií, napríklad NGC 1701 s magnitúdou 14.
20-centimetrovým ďalekohľadom možno južne od nášho územia vidieť na juhu Rydla trojicu galaxií NGC 1595, NGC 1598 a ESO 202-23. Za temnej noci sa javia ako tri rozmazané fliačiky s nepatrne svetlejšími stredmi. Tretia menovaná galaxia sú v skutočnosti dve kolidujúce málo svietivé galaxie.
Poloha
Súhvezdie leží pod Zajacom, medzi Holubicou a Eridanom. Možno ho nájsť na spojnici hviezd z Orióna – Bellatrix a Rigel – predĺženej smerom na juh. U nás vystupuje nad obzor iba sčasti. Najjužnejšie časti Rydla sa dajú pozorovať len v juhoeurópskych zemepisných šírkach. Súhvezdie je plošne veľmi malé a jeho hviezdy netvoria nijaký výrazný obrazec.
Zdroje
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)