Žirafa (súhvezdie)

Žirafa je veľké, ale nezreteľné súhvezdie na severnej pologuli. Zaviedol ho Petrus Plancius v roku 1613 a v roku 1624 ho Jakob Bartsch vyobrazil na svojej mape hviezdnej oblohy.[1]

Žirafa
Mapa súhvezdia Žirafa
Latinský názovCamelopardalis
SkratkaCam
GenitívCamelopardalis
Symbolické vyjadreniežirafa
Rektascenzia6h
Deklinácia+70°
Plocha757  štvorcových stupňov
Poradie: 18
Počet hviezd
(magnitúda < 3)		0
Najjasnejšia hviezdaβ Cam
(Zdanl. magnitúda 4,03)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február
Pozri aj Astronomický portál

Pozoruhodné prvky

Hoci je súhvezdie rozlohou osemnástym najväčším, nie je obzvlášť žiarivé, pretože jeho najjasnejšie hviezdy sú len štvrtej magnitúdy.

Najjasnejšou je hviezda β Camelopardalis s magnitúdou 4,03. Táto dvojhviezda pozostáva zo zložiek s magnitúdami 4,0 a 7,4.

Druhou najjasnejšou hviezdou je CS Camelopardalis (ktorá nemá ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie). Je to mierne premenlivá hviezda magnitúdy 4,21.

Pozoruhodné objekty na oblohe

NGC 2403 je špirálovitá galaxia, vzdialená približne 11 miliónov svetelných rokov. Jej magnitúda je 8,4. NGC 1502 je otvorená hviezdokopa, vzdialená približne 6 800 svetelných rokov, ktorej magnitúda je 6,0.

História a mytológia

Súhvezdie Žirafa pravdepodobne predstavuje zviera, na ktorom sa do Kanánu niesla Rebeka, keď si chcela vziať Izáka.[2]

Referencie
  1. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 63 – 64, ISBN 3-491-69112-5.
  2. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 64, ISBN 3-491-69112-5.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.