Lev (súhvezdie)
Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe.
| Lev | |
 Mapa súhvezdia Lev | |
| Latinský názov | Leo |
|---|---|
| Skratka | Leo |
| Genitív | Leonis |
| Symbolické vyjadrenie | lev |
| Rektascenzia | 11h |
| Deklinácia | 15° |
| Plocha | 947 štvorcových stupňov Poradie: 12 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
| Najjasnejšia hviezda | Regulus (α Leo) (Zdanl. magnitúda 1,4) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
 | |
Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Pred 4 000 až 5 000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.
Legenda
Na začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a sužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak.
Hviezdy
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Leo | Regulus | 1,4m |
| β Leo | Denebola | 2,14m |
| γ Leo | Levia hriva (Algieba) | 2,01m |
| δ Leo | Zosma | 2,56m |
| ε Leo | Algenubi | 2,97m |
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Regulus, čiže Princ alebo Malý kráľ. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník.
Beta Leonis sa nazýva Denebola. Pôvodné znenie bolo Dhanab al Asad, čiže chvost leva. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula. V obrazci Leva je skutočne na jeho chvoste. Hviezda gama Leonis má meno Levia hriva (lat. Algieba, t.j. z arabčiny: čelo alebo predok (leva)). Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre malé ďalekohľady. Zéta Leonis, Adhafera, má tiež dvoch slabých sprievodcov. Aj 54 Leonis, Iota Leonis a Tau Leonis sú pomerne jasné a ľahko pozorovateľné dvojhviezdy.
Objekty
V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.
V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra.
Ďalšie objekty Messierovho katalógu:
Poloha
Lev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľká medvedica, alebo Orión k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, dzéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.