Chameleón (súhvezdie)

Najjasnejšia hviezda súhvezdia, bezmenná alfa Chamaeleontis, patrí k najslabším alfám na oblohe. Dosahuje magnitúdu 4,06. Má spektrálny typ F5 a je od nás vzdialená iba 63,5 svetelného roka. Jej spektrum je naozaj nezvyčajné: má vysoké zastúpenia lítia aj dusíka, čo astronómovia nevedia vysvetliť – buď býva totiž (u mladých hviezd) vysoko zastúpené lítium, alebo (u starých) dusík.

V tom istom zornom poli triédra ako alfa Chamaeleontis sa nachádza aj théta Cha, vďaka čomu pôsobia ako voľná dvojhviezda s pomerne vyrovnanými zložkami. V skutočnosti ale spolu tieto hviezdy vôbec nesúvisia. Samotná théta je pritom optickou dvojhviezdou. Uhlová vzdialenosť zložiek je 31″.

Ďalšia optická dvojhviezda súhvezdia je delta Cha. Jej zložky s magnitúdami 4,45 a 5,46 sú od seba v triédri dobre rozlíšiteľné.Navyše sú farebne kontrastné. Delí ich od seba uhlová vzdialenosť 6′ – 7′.

Beta Chamaeleontis je horúca modrobiela hviezda. Teplota na jej povrchu dosahuje približne 13 000 K. Oproti nej je gama Cha veľmi chladným objektom, s teplotou „iba“ 3 500 K. Navyše je o 0,13 magnitúdy jasnejšia než beta.

Hoci Chameleón leží mimo Mliečnej cesty, práve v ňom nájdeme najbližšiu hviezdotvornú oblasť k Zemi. Má označenie Chameleon 1. Jej najviditeľnejšou časťou je reflexná hmlovina IC 2631.

Planetárna hmlovina NGC 3195 zaberá na oblohe plôšku o veľkosti Jupitera. Ide o pomerne slabý objekt, v kategórii planetárnych hmlovín stredne jasný, ale nijaký jasnejší objekt sa už bližšie k južnému svetovému pólu nenachádza.

Z galaxií možno spomenúť najjasnejšiu NGC 2915. Má magnitúdu 12,6.

Chameleón je jedno z malých a slabých južných súhvezdí nepozorovateľných z územia Slovenska. Jeho päť najjasnejších hviezd má približne rovnakú magnitúdu medzi 4,05 a 4,45. Tie tvoria úzky nepravidelný štvoruholník pretiahnutý v smere východ-západ. Alfa je na jeho západnom konci. Tvar súhvezdia sa dá ľahko nájsť za temnej noci, nie však v blízkosti presvetlených miest.