Premenná hviezda

Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy, žltí obri, ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. Sú pomenované podľa δ Cephei, prvej objavenej premennej hviezdy tohto typu, a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov.

Cefeidy sú dôležité, pretože sú typom tzv. štandardných sviec. Ich svietivosť je priamo závislá od ich periódy premennosti, tiež s malou závislosťou od metalicity. Čím dlhšia je pulzačná perióda, tým jasnejšia býva hviezda. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou, znamená to, že pozorovaním periódy cefeíd, priamo dostávame aj ich svietivosť. Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií.

Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám, ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II.

Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám, ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. Často sa vyznačujú znásobenými periódami, ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky.

Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám, ale nie sú tak svietivé. Sú staršie ako cefeidy, patria do populácie II. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách, a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť, a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti.

Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri, ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov.

Mira na zábere z Hubblovho vesmírneho teleskopu

Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri, ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov, sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Samotná Mira Ceti, tiež známa ako ο (Omikron) Ceti, ktorá prepožičala celej skupine názov, kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu.

Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu, ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse, ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0.2 do 1.2.

Zvyčajne ide o červených nadobrov. Niekedy majú náznak periodicity.

Supernova na pokraji galaxie NGC 4526

Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy, sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd, mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá od vlastností svojej svetelnej krivky, takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií.

Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií, ale na rozdiel od supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia, či tisícročia. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii, dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. Novy sú kategorizované ako rýchle, pomalé alebo veľmi pomalé, zavisí to na správaní ich svetelnej krivky.

Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy, kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum, ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5 – 20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov; hviezdy typu Z Camelopardalis, pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky, trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód, niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti; a hviezdy typu SU Ursae Majoris, pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy, no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy.

Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy, u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam; namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť, ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov, čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. Po tom, čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy, eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu, v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu, čo spôsobí, že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy.

Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti, u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej.

Hviezda T Tauri

Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami, ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére.

Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd, ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi, sú vyvolané externými zdrojmi. Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak, že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu. Ak sú tieto pozorované z určitých uhlov, jedna hviezda môže zakryje druhú, čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol, ináč nazývaný aj β Persei.

Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti, ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. Tieto zmeny sú oveľa menšie ako tie s hviezdnymi spoločnicami a sú detegovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach.

Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti.

Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda, ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine, ktorá pred ňou prechádza.