Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)

Kostol sv. Štefana Kráľa je rímskokatolícky kostol v Žiline, postavený v neskororománskom slohu. Ide o najstaršiu architektonickú pamiatku na území mesta a podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan na pamiatku bitky, ktorú mal vybojovať s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého niekedy na začiatku 11. storočia (uvádzajú sa roky 1018 i 1025). Pôvodne slúžil kostol ako bohoslužobné miesto pre niekoľko okolitých osád. Dnes je súčasťou žilinskej mestskej časti Dolné Rudiny. Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou z polovice 16. storočia.

Kostol svätého Štefana Kráľa
farský kostol
Opevnený Kostol sv. Štefana Kráľa v časti Dolné Rudiny
Patrocínium: Svätý Štefan kráľ
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Mesto Žilina
Mestská časť Dolné Rudiny
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - diecéza žilinská
 - dekanát Žilina
 - farnosť Žilina - Závodie
Súradnice 49°12′58″S 18°43′37″V
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl románsky
Výstavba 13. storočie
 Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 511-1428/1
 - dátum zápisu 5. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Stephen the King, Žilina
Webová stránka: http://zavodie.fara.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny

Kostol sa po prvýkrát spomína v roku 1429 v Žilinskej knihe. Podľa archeologických výskumov (v roku 1995 a 2000) bol kostol postavený začiatkom 13. storočia a v jeho okolí sa nachádzalo šesť alebo sedem stredovekých osád, známych ako terra de Selinan.

Kostol svätého Štefana Kráľa

V roku 1762 zmenila vzhľad kostola rozsiahla baroková prestavba, ktorá premiestnila pôvodný vstup z južnej strany na západnú, strop bol nahradený klenbami a malé románske okná boli zamurované a nahradili ich veľké, barokové.

Unikátne sú aj maľby apoštolov v interiéri, datované približne do roku 1260, podobné tým, aké môžeme nájsť v inkubániách z 12. storočia. Mladšie maľby predstavujú uhorských kráľov, sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbetu. Pri výskumoch bolo objavených aj 15 kostrových hrobov zo 17. – 18. storočia.

V areáli kostola sa nachádza aj Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia, ktorá slúžila ako kostnica. V jej okolí a interiéri sa našlo až 80 kostrových hrobov datovaných od 12. do konca 19. storočia (najmladšia minca je z roku 1899). V nich sa našlo viacero mincí, dva železné kosáky, hlavica richtárskej palice a bronzový prsteň s nápisom IOACIVE z približne 12. – 13. storočia. Nápis môže byť skratkou latinského Ioannes cives (občan Ján).

Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený.

Referencie
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-01-13]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


Žilinský portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.