Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)
Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany, prvá zmienka o ňom je z roku 1392.[chýba zdroj] Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. – 10 storočia,[2] vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom.
Kostol svätej Margity Antiochijskej | |||
Patrocínium: svätá Margaréta z Antiochie | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | ||
Okres | Skalica | ||
Obec | Kopčany | ||
Náboženstvo | |||
- cirkev | rímskokatolícka | ||
- diecéza | Bratislavská arcidiecéza | ||
- dekanát | Skalica | ||
- farnosť | Kopčany | ||
Súradnice | 48°47′46″S 17°06′31″V | ||
Dĺžka | 11,9 m | ||
Šírka | 5,21 m | ||
Ďalšie údaje | |||
- počet lodí | 1 | ||
Štýl | predrománsky | ||
Výstavba | 9. alebo 10. storočie | ||
ÚZPF[1] | |||
- číslo | 10820/1 | ||
- dátum zápisu | 20. 2. 1995 | ||
Poloha kostola na Slovensku
| |||
Poloha v rámci kraja
| |||
Wikimedia Commons: Church of St Margaret of Antioch, Kopčany | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
História
Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. Na základe leteckého prieskumu sa južne od neho predpokladá zatiaľ neodkrytý veľmožský dvorec, ktorého by mal byť súčasťou.[3] V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať a poslední z nich odišli približne v 16. – 17. storočí. Kostol však slúžil naďalej až do 18. storočia, keď bol postavený nový kostol priamo v dedine Kopčany. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby počas púte, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Margitou z Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. – 18. storočia a ktorý sa zachoval až do 20. storočia.
Opis
Kostol je pôvodná predrománska stavba so zachovanými pôvodnými bočnými múrmi takmer ku korunnej rímse.[2] Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň – loď – presbytérium). Dĺžka kostola s nartexom je 11,9 m, šírka lode a nartexu 5,21 m.[4]. Počas svojej existencie bol viackrát upravovaný, v 13. storočí bol upravený v gotickom štýle. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom a dodnes priťahuje pozornosť historikov. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde).
Súčasnosť
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý sa začal v roku 1994. Počas týchto výskumov sa v roku 2004 našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovinou vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol pôvodne datovali.[4] Keďže bol v tom čase jedinou známou stále stojacou sakrálnou stavbou na území bývalého Česko-Slovenska, získal širokú mediálnu pozornosť. Podobné zachované stavby sa nachádzajú v krajinách, ktoré patrili v 8. a 9. storočí do Franskej ríše, resp. inde v západnej Európe. Pri datovaní je potrebné vylúčiť najmä druhotnú kontamináciu hrobov stavebným materiálom.[2] Podľa neskoršej dendrochronologickej analýzy bol kostol postavený v druhej polovici 10. storočia,[5] podobné datovanie (rok 925 ± 60) potvrdila aj rádiokarbónová analýza.[6] Keďže ani toto datovanie nebolo prijaté bez výhrad, naďalej sa spresňuje.[2] Zároveň sú známe aj ďalšie kostoly, ktorých veľkomoravský pôvod sa vyhodnocuje.[7]
Ďalší archeologický výskum v Kopčanoch sa zameriava na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, a to najmä v 9. – 10. storočí. V roku 1995 bol kostolík vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Referencie
- Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-21]. Dostupné online.
- Botek 2014, s. 113
- Botek 2014, s. 107
- Baxa, Ferus a Glaser-Opitzová 2005
- Bahýl et al 2013, s. 157
- Bahýl et al 2013, s. 158
- Botek 2014, s. 63
Zdroje
- BAHÝL, Vladimír; FLEISCHER, Peter; ĽUBOŠ, Vladimír; MÉSZÁROS, Tibor; PASTIEROVIČ, Martin; ŠTAFURA, Andrej. Zborník príspevkov konferencie CSTI 2013 Conservation Science, Technology and Industry, 20. – 22. február 2013. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-227-3991-7. Kapitola Je kostolík v Kopčanoch skutočne z obdobia Veľkej Moravy a organ v Štítniku zo štrnásteho storočia? Čo o tom hovorí dendrochronológia.
- BAXA, Peter; FERUS, Viktor; GLASER-OPITZOVÁ, Renáta. Nové poznatky o kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch [online]. Záhorské múzeum. Dostupné online.
- Botek, Andrej (2014), Veľkomoravské kostoly na Slovensku : a odraz ich tradície v neskoršom období (1. vyd.), Bratislava: Post Scriptum, ISBN 978-80-89567-37-9
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)