Apop

Apop bol zobrazovaný ako obrovský had, krokodíl či plaz, zriedkavejšie aj ako hroch alebo iný divoký vodný tvor, a v neskoršom období dokonca aj ako drak. Bol preto označovaný aj ako Had z Nílu alebo Zlý jašter. Podľa niektorých detailných popisov Apop meral na dĺžku takmer 15 metrov a mal hlavu z kameňa. Je zaujímavé, že už na nádobe z obdobia Nakáda I (cca 4000 pred Kr.), sa had, v kombinácii s ďalším púštnymi a vodnými tvormi, objavuje ako potenciálny nepriateľ slnečného boha[1]. Had ako tvor nepriateľský slnečnému božstvu sa jestvoval, ale pod inými menami, už predtým, ako sa objavil Apop (Texty pyramíd, Texty rakiev). Etymológiu jeho mena možno vysledovať snáď do niektorého zo západo-semitských jazykov, kde existoval slovesný koreň ‘pp s významom „plaziť sa“. Tento koreň sa každopádne inak v egyptčine neobjavuje. V neskorších dobách bolo nesprávne Apopovo meno interpetované ako pochádzajúce z iného koreňa s významom „vypľutý“. Pri preklade sa na tento zdroj odvolávali Rimania.

Očividne v dôsledku tohto neskoršieho vysvetlenia vznikol mýtus, podľa ktorého bol Apop stvorený Neit, zosobnením prvotných vôd v enneadickom systéme, tým, že napľula na Nun, zosobnenie prvotných vôd v ogdoadickom systéme. Podaktorí z tých, ktorí sa zaoberali týmto mýtom, prišli s hypotézou, že Apop musel byť skorším stvoriteľským božstvom a hlavným bohom, ktorého Ré zatienil, a vysvetľujú tým ich vzájomnú nevraživosť. Na jej potvrdenie však chýbajú dôkazy.

Povesti o boji medzi Apopom a Réom boli prepracované výrazne počas Novej ríše. Apopov každodenný útok bol presunutý z dennej doby do nočnej, kedy mal Réov čln putovať podsvetím. Podľa niektorých podaní Apop vyčkával na Réa v západnej hore Bachu, kde slnko zapadalo, podľa iných číhal na slnečný sprievod tesne pred rozodnením, na Desiatej nočnej hodine. Široký výber miest, kde sa mohol Apop zdržiavať, mu zaručil označenie Obvínač sveta. Keď Apop zareval, verilo sa, chvelo sa celé podsvetie. Podľa niektorých mýtov tu bol Apop uväznený, pretože bol pôvodne vládcom bohov, ktorého Ré zvrhol v palácovom prevrate, alebo jednoducho preto, že bol zlý.

Egypťania verili, že v boji s Réom a jeho sprievodom používal Apop hypnotizujúci pohľad zatiaľ čo svojim telom prehradil rieku, po ktorej slnko putovalo Duatom, a pokúšal sa ho zhltnúť. Niekedy mal Apop dvoch pomocníkov, démonov Seka a Mota. Ré mal tiež niekoľkých obrancov, z ktorých bol najmocnejší Sutech sediaci na prove slnečnej bárky. Ďalší bohovia, Réovi ochrancovia, sú: Mehen, Serket, Maahes, Bastet a Šov.

V snahe vysvetliť prírodné javy bol práve víťaziaci Apop považovaný za zemetrasenia alebo silné búrky. Verilo sa tiež, že sa z času na čas podarí Apopovi zhltnúť boha Ré počas dňa, vtedy dochádza k zatmeniu slnka, ale jeho pomocníci mu rýchlo prídu na pomoc a oslobodia ho, preto trvá nanajvýš niekoľko minút. V atonizme bol tým, kto zabíja Apopa boh Aton.

Apop nebol počas egyptských dejín uctievaný, skôr sa jeho pôsobeniu Egypťania uctievaním iných bohov snažili predchádzať. Egypťania verili, že Réovo víťazstvo je zaručené modlitbami kňazov a obradmi v chrámoch. Poznali tiež radu rituálov a povier, o ktorých sa myslelo, že chránia pred Apopom a pomáhajú Réovi v jeho slnečnej ceste.

Počas každoročne opakovaného obradu nazvaného Zaháňanie Apopa kňazi postavili panáka v tvare hada, o ktorom sa verilo, že obsahuje všetku temnotu a zlo v Egypte. Táto atrapa bola potom spálená, čo malo ochrániť všetkých pred Apopom po nasledujúci rok, podobne ako sa to robí pri mnohých sviatkoch aj dnes.

Egyptskí kňazi dokonca vlastnili podrobnú príručku, ako bojovať s Apopom, ktorú nazývali Kniha zvrhnutia Apopa (grécky Apofisova kniha). Jej kapitoly popisovali postupnú deštrukciu hada. Medzi nimi boli i kapitoly:

• napľutie na Apopa
• znečistenie Apopa ľavou nohou
• zobratie oštepu na udretie na Apopa
• spútanie Apopa
• zobratie noža na udretie na Apopa
• uvrhnutie ohňa na Apopa

Okrem príbehov o Apopovej porážke obsahovala kniha i návod na výrobu voskových figúrok alebo malých obrazov hada, na ktoré sa pľulo, ktoré sa ničili a pálili, zatiaľ čo sa recitovali zaklínadlá nápomocné bohu Ré. Zo strachu, že by čo i len zobrazenie démona mohlo Apopovi dodať síl, každý obraz, na ktorom sa vyskytoval, obsahoval i ďalšie božstvo, ktoré by ho porazilo.

Pretože Apop mal žiť v Duate, niekedy bol považovaný aj za Požierača duší. Preto i mŕtvi potrebovali ochranu pred hadom a boli niekedy pochovávaní s ochranným zaklínadlom proti Apopovi. V Knihe mŕtvych sa často opisuje víťazstvo Réa nad Apopom.

1. C.Wolterman, in: Jaarbericht van Ex Oriente Lux, Leiden (Holland) Nr. 37 (2002)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apop