Mahes

Mahes (staroeg. m3ḥs; ďalšie tvary Majhesa, Maahes, Mihos, Mijsis, Mahes) bol staroegyptský boh vojny s hlavou leva. Po prvý raz sa spomína v období Novej ríše, z čoho niektorí európski archeológovia usudzujú, že Mahes nebol pôvodným egyptským božstvom. Zdá sa naozaj pravdepodobné, že Mahes mohol byť totožný s levím bohom Apedemakom uctievaným v Núbii a v oblasti Líbyjskej púšte. Jeho meno pozostávalo z počiatočných hieroglyfických znakov pre slovo „lev“. Samo osebe znamená „Ten, ktorý vidí vopred“. Prvý znak božieho mena bol totožný s hieroglyfom pre maat, takže je možné, že Mahes bol spájaný aj s poriadkom a pravdou a bol považovaný za toho, kto požiera vinníkov a ochraňuje nevinných. V Neskorej dobe bol Mahes len zriedkavo označovaný vlastným menom. Namiesto neho sa preňho používalo oslovenie Pán zabíjania, pretože Mahes bol spájaný s egyptským odporom voči cudzej nadvláde Peržanov a neskôr Rimanov.

V starovekom Egypte bol považovaný lev za symbol sily a kráľovského majestátu. Jeho hieroglyf sa objavoval v slovách „knieža“, „moc“ aj „sila“, levie božstvá boli spájané s faraónmi a s ochranou Egypta. Mahes, jeden z levích božstiev, bol preto považovaný za syna Bastet alebo menej častejšie Sechmet, ktoré sami boli takýmito ochrannými bohyňami s hlavou leva. Jeho kultové strediská sa nachádzali v Taremue (Leontopolis, 13. dolnoegyptský kraj) a Perbastete (Bubastis, 18. dolnoegyptský kraj). Za jeho otca bol považovaný jeden z mocnejších bohov, niekedy Ptah a inokedy Ré. Ako syn slnečného boha bol tým, kto počas nočnej cesty slnka podsvetím zápasil s hadom chaosu Apopom.

Mahes bol zobrazovaný ako muž s hlavou leva, niekedy korunovaný spojenou korunou Horného a Dolného Egypta, držiaci nôž. Zriedkavejšie sa po jeho boku objavovala kytica lotosov alebo bol spodobovaný ako lev požierajúci zajatca. Niektoré z jeho titulo boli: Pán zabíjania, Držiteľ noža, Šarlátový vládca. V Leontopole (Mesto levov) boli v Mahesovom chráme držané skrotené levy. Podľa gréckeho historika Aeliána: „V Egypte uctievajú levy a je tam mesto, ktoré sa volá podľa nich... levy tam majú chrámy a vyhradené miesta, v ktorých sa voľne pohybujú. Denne je im dávané mäso volov... a levy ho požierajú za zvuku piesne v egyptskej reči.“

Kňazi Mahes

Slovom Mahes boli označovaní aj kňazi boha Amona patriaci k vyššej hierarchickej skupine z Horného Egypta a líbyjských púštnych oáz Síwa, Dáchla a Chárga. Pinodžem, Psusennes a Masaharta patrili k tejto triede kňazov. V tomto význame značí Mahes „Ten, kto je pravdivý vedľa nej“, čo sa vzťahuje na úlohu ochrancov dedičiek Amonovej manželky. Podľa kňazov Mahes sa božská pomsta bohýň spájaných s mačkou/levicou – Tefnut, Sachmet a Bastet – prejavovala silnými búrkami. Z tohto dôvodu im bola pripisovaná schopnosť ovládať počasie.

Oázy Síwa a Bahríja v líbyjskej púšti boli posledným útočiskom kňazov Mahes a ich potomkov.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.