Anton Mária Vácval
Anton Mária Vácval SDB (* 30. máj 1908, Ostratice – † 6. február 2000, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, „Páterko“.
Anton Mária Vácval | |||
Štát pôsobenia | |||
---|---|---|---|
Biografické údaje | |||
Narodenie | 30. máj 1908 Ostratice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) | ||
Úmrtie | 6. február 2000 (91 rokov) Pezinok, Slovensko | ||
Svätenia | |||
Cirkev | rímskokatolícka | ||
Rehoľník | |||
Rehoľa | Saleziáni Don Bosca | ||
Kňaz | |||
Kňazská vysviacka | 7. júl 1935 (27 rokov) Ľubľana, Juhoslovanské kráľovstvo | ||
Životopis
Narodil sa 30. mája 1908 v Ostraticiach, okr. Partizánske. V roku 1920 odišiel do saleziánskeho ústavu Božského Srdca v Ríme. Tam absolvoval gymnaziálne štúdiá. Od roku 1931 študoval teológiu v Ľubľane, kde ho 7. júla 1935 vysvätili za kňaza. Po vysviacke pôsobil v saleziánskych strediskách na Slovensku. Najprv v Šaštíne, roku 1939 v Hronskom Beňadiku, a od roku 1941 v Trnave-Kopánke. Od júna do septembra 1945 zastupoval v Myjave. Od roku 1945 pôsobil v Michalovciach. Roku 1949 sa stal správcom farnosti v Bratislave-Jarovciach, v roku 1952 v Ardanovciach a roku 1958 v Dedinke. V roku 1961 stratil štátny súhlas na pastoráciu a musel odísť do výroby. Od roku 1962 bol duchovným u sestier Premonštrátok v Ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej. Roku 1988 odišiel na dôchodok do Šurian, kde vypomáhal v pastorácii. Neskôr sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde 6. februára 2000 aj zomrel. Pochovaný je v rodisku, v Ostraticiach.
Stručný životopis v bodoch
- 30. máj 1908 – narodený v Ostraticiach
- 7. júl 1935 – kňazská vysviacka
- 1935 – Šaštín – kaplán
- 1939 – Hronský Beňadik – kaplán
- 1941 – Trnava-Kopánka – kaplán
- 1945 – Michalovce – kaplán
- 1949 – Bratislava-Jarovce – farár
- 1952 – Ardanovce – farár
- 1958 – Dedinka – farár
- 1961 – mimo pastorácie
- 1962 – duchovný v ÚSS Lipová
- 1987 – výpomoc Šurany, príslušný k Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze
- 1989 – Veľké Lovce – farár
- 1990 – výpomoc Šurany
- 6. február 2000 – zomrel v Pezinku
Literárna tvorba
V 80. rokoch publikoval desiatky článkov v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Zameral sa najmä na osobnosť dona Bosca a jeho dielo, na sv. Dominika Sávia a Žofiu Bosniakovú. Venoval sa dejinám Mariánskej Čeľade – pútnického miesta s pavlínskym kláštorom (Mária család pri Nových Zámkoch). Je autorom životopisu Žofie Bosniakovej, ktorý dokončil v roku 1968 a rozširoval sa ako samizdat; knižne vyšiel až v roku 1991 v Šuranoch. Jeho ďalšie väčšie diela zamerané na osobnosti svätých ostali v rukopise. Jeho „Pieseň vekov“ je ojedinelé dielo zborovej recitácie, ktoré bolo sfilmované. Tiež písal aj divadelné hry a niekoľko dokumentačných prác.
- Začiatky slovenského saleziánskeho diela v Ríme, Perose Argentine a v Alžírsku, rukopis 1976
- Malý hrdina z katakomb
- Verná snúbenica, Cultores sanctae agnetis – Roma, 78 strán
- Zriedkavý hrdina
- Žena – hrdinka Žofia Bosniaková