Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk

Prvou česko-slovenskou leteckou jednotkou v Sovietskom zväze bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť, ktorá vznikla v Ivanove 3. mája 1944, kedy česko-slovenskí letci, presunutí zo Spojeného kráľovstva, uskutočnili prvé lety na sovietskej pôde. O šesť dní neskôr sa k jednotke pripojili dvaja slovenskí piloti (šrtm. Anton Matúšek a rtm. Ľudovít Dobrovodský), ktorí po dezercii z radov letky 13 absolvovali výcvik v leteckom učilišti vo Viaznikách. Dňa 17. mája 1944 sa jednotka presunula na základňu Kubinka, kde dokončila svoj výcvik nácvikom strelieb, vzdušných súbojov a pod.[1]

Na základe rozkazu z 1. júna 1944 bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť k 15. júnu reorganizovaná na 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, zatiaľ len s dvoma peruťami po dvoch letkách. Po taktickej a operačnej stránke pluk podliehal sovietskej vyššej jednotke, ku ktorej bol pridelený, ale vo všetkom ostatnom veliteľstvu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR.[1] Veliteľom pluku bol škpt. František Fajtl, zástupcom veliteľa škpt. Jan Klán a velitelia perutí npor. František Chábera a npor. Josef Stehlík. Potom, čo piloti dokončili preškolenie, sa pluk presunul bližšie k frontu do Proskurova a neskôr do Stubna. Jednotka bola vyzbrojená v tom čase modernými sovietskymi stíhacími lietadlami Lavočkin La-5FN. Bojová činnosť pluku začala hliadkovým letom piatich lietadiel 10. septembra.

Dňa 29. augusta 1944 začalo Slovenské národné povstanie (SNP). Personál 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku sa o povstaní dozvedel na druhý deň a piloti chceli byť čo najskôr v operačnom nasadení, priamo z povstaleckého územia. Museli ale čakať na rozkaz veliteľstva 2. leteckej armády, ku ktorej pluk patril. Rozkaz nakoniec dostali 15. septembra 1944, kedy o 13:50 SEČ odštartovala z letiska Stubno v Poľsku štvorica lavočiek na rekognoskáciu povstaleckých letísk a ich zázemia. Veliteľ pluku František Fajtl s La-5FN (biela 58), jeho zástupca Jan Klán (biela 39) a velitelia oboch perutí pluku Josef Stehlík (biela 88) a František Chábera (biela 02). Po medzipristátí v Krosne a doplnení paliva pokračovali v lete priamym kurzom na letisko Tri Duby, kde pristáli navečer o 16:55 hod. Ihneď vykonali zhodnotenie situácie, vrátane prehliadky neďalekého poľného letiska Zolná pri Zvolene, ktoré bolo nedávno pripravené úpravou vhodnej lúky. Za pôsobisko pluku zvolili práve Zolnú, ktorá bola nenápadná a bezpečnejšia ako nemeckými bombardérmi často navštevované Tri Duby. Na druhý deň sa trojica pilotov vrátila späť do Stubna. Stehlík zostal na Troch Duboch, pretože v predošlý deň si od radosti pri výskoku z lietadla na domácej pôde vytkol členok. Po pristátí v Stubne škpt. Fajtl odletel na kuriérnom lietadle Polikarpov U-2 na veliteľské stanovište 2. leteckej armády a podal hlásenie generálovi Krasovskému o výsledkoch prieskumu. Po podaní hlásenia generál rozhodol o presune celého pluku.[2][3][4][5]

Lietadlá Lavočkin La-5FN 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku na poľnom letisku Rohozná neďaleko Brezna, 7. október 1944

Zvyšných 21 lietadiel odletelo zo Stubna na Slovensko 17. septembra 1944 poobede v dvoch skupinách s časovým rozostupom (2. peruť vzlietla pod velením Fajtla o 12:10 hod. a 1. peruť pod velením škpt. Klána o 13:00 hod.). Pri medzipristátí v Krosne sa zavrela pravá podvozková noha na La-5FN (biela 95) pilota por. Rudolfa Borovca. Pilot odovzdal lietadlo inžinierovi letiska Krosno, ktorý zodpovedal za leteckú techniku. Po doplnení paliva v Krosne preleteli obidve perute pluku s časovým rozostupom sovietsko-nemecký front vo výške 3 000 až 4 000 m a následne nízkym letom pokračovali priamym kurzom na poľné letisko Zolná. Krátko po prelete frontovej línie musel prevziať velenie pluku npor. Chábera, pretože na lietadle škpt. Fajtla nastala porucha olejového potrubia a musel sa vrátiť späť do Krosna, pričom ho sprevádzalo jeho číslo ppor. Hlučka. Zostávajúcich 18 lietadiel La-5FN oboch perutí pluku v poriadku pristálo na poľnom letisku Zolná.[6] Po pristátí lietadlá zarolovali k potoku Hučava na južnom okraji letiska, kde ich slovenský personál dôkladne zamaskoval v bujnej vegetácii, aby unikli pozornosti nemeckému leteckému prieskumu. Z letiska Tri Duby priletel ešte npor. Josef Stehlík na La-5FN (biela 88). O 17:00 hod. pristál v Zolnej aj škpt. Fajtl s opraveným La-5FN (biela 58) a následne i jeho číslo ppor. Hlučka, ktorý na príkaz Fajtla zostal ešte na krátky čas hliadkovať vo vzduchu. V ten deň sa uskutočnil aj slávnostný nástup jednotky pod česko-slovenskou vlajkou na stožiari, ktorý bol narýchlo zhotovený z vyrúbaného stromčeka. Vlajku doniesol ppor. Pavel Kocfelda i s polkou prasaťa. Po prílete na Slovensko sa pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a postupne si vybojoval nadvládu nad vzdušným priestorom povstaleckého územia. V noci zo 17. na 18. septembra odletelo z letiska Jasionka na letisko Tri Duby celkovo 40 lietadiel Lisunov Li-2, ktoré patrili plukom 5. Oriolského leteckého zboru diaľkového doletu. Pre 1. čsslp priviezli všetkých 123 príslušníkov pozemného technického personálu pod velením npor. Jiřího Sehnala, pobočníka veliteľa pluku, a por. Borovca, ktorý musel svoj poškodený La-5FN (biela 95) zanechať v Krosne. Lietadlá priviezli aj vojenský materiál. Išlo o najpotrebnejšie náhradné súčiastky, barely s pohonnými látkami na prvých šesť dní a muníciu so strelivom na prvé tri dni operačnej činnosti. S pozemným personálom priletela na Tri Duby tiež deväťčlenná skupina sovietskych radistov.[2][3][4][7][8]

V prvý operačný deň pluku, 18. septembra 1944, uskutočnili dopoludnia na základe telefonického hlásenia ústredne Hlásnej služby Hájniky dva dvojčlenné roje (ppor. Štička, Tocauer a Loucký, Mráz) štyri lety proti avizovanému vzdušnému nepriateľovi. Stíhači najprv hliadkovali nad letiskom Tri Duby vo výške 2 000 m. Pri druhom štarte na poplach leteli Štička s Tocauerom do oblasti Prievidza – Handlová a Loucký s Mrázom do priestoru Topoľčianky. Piloti však nenadviazali kontakt s nepriateľom, pretože lietadlá Luftwaffe stihli včas odletieť. V ten istý deň malo podľa rozkazu osem lietadiel pod vedením npor. Stehlíka uskutočniť útok na letisko Piešťany. Ostreľovaním mali zničiť čo najviac lietadiel a vrátiť sa späť na letisko Zolná. Na letisku Piešťany ešte v ten deň dopoludnia zistil zvk. rtm. let. František Cyprich na Messerschmitte Bf 109G-6 Kombinovanej letky prítomnosť približne 30 nemeckých lietadiel (bombardéry Junkers Ju 88, strmhlavé bombardéry Junkers Ju 87 Stuka, stíhačky Bf 109 a prieskumné lietadlá Focke-Wulf Fw 189 Uhu). Medzi nimi aj bývalé slovenské Bf 109E, Bf 109G-6 a Ju 87D-5. Na prepad letiska vzlietol o 18:10 hod. osemčlenný roj (v zostave: npor. Stehlík, ppor. Šrom, Vendl, Hlučka, Skopal, Valoušek, Mráz a rtm. Dobrovodský). Npor. Stehlík bol za veliteľa tejto akcie určený i preto, lebo piešťanské letisko a okolie poznal ešte z predvojnovej služby u Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“. Letová trasa lietadiel k cieľu viedla nízkym letom z letiska Zolná, aby unikli pozornosti nemeckým hlásnym službám, k pohoriu Vtáčnik, cez údolie rieky Nitry, Šimonovany a Považský Inovec. Napriek tomu, že na lietadlách La-5FN nemohli byť zavesené bomby, pretože v tom čase ešte neboli privezené z letiska Tri Duby, mal nečakaný útok neobyčajný úspech. Nemci nemali žiadne informácie o tom, že v ich blízkosti je dislokovaná väčšia bojová letecká jednotka. Moment prekvapenia bol úspešný, o čom svedčí aj nečinnosť protilietadlovej obrany letiska na začiatku útoku. Všetkých osem pilotov vykonalo priemerne po tri nálety. Na konci útoku sa objavili v činnosti dve postavenia protilietadlovej obrany, ktoré si všimol ppor. Skopal a jedno z nich umlčal dvoma krátkymi útokmi v rýchlom slede. Po nálete sa stíhači zhromaždili v priestore nad serpentínami pri obci Radošina a odleteli na letisko Zolná. Výsledkom útoku na letisko Piešťany bolo šesť zničených Bf 109, dva Ju 87, jeden Ju 88 a jeden Fw 189. Poškodených bolo ďalších šesť Bf 109, dva Fw 189, Ju 87 a Ju 88.[2][9]

Piloti pluku podporovali najmä pozemné povstalecké jednotky na frontoch a okrem stíhacích úloh plnili aj bombardovacie, prepadové a prieskumné úlohy. Bojovú činnosť jednotky zabezpečoval česko-slovenský a sovietsky pozemný personál. Muníciu, pohonné hmoty a náhradné súčiastky dodávali vzdušným mostom lietadlá sovietskeho diaľkového letectva.

Dňa 12. októbra sa kvôli rozmočenému terénu letiska v Zolnej 1. peruť presunula na letisko Tri Duby. V Zolnej zostala len časť 2. perute. Terén letiska sa naďalej zhoršoval, preto už 20. októbra aj lietadlá 2. perute, po ukončení bojového letu, pristávali a zostali na Troch Duboch. Tým sa dokončil presun pluku medzi letiskami.[10] Dňa 25. októbra 1944 bol pluk evakuovaný. Jedenásť letuschopných lietadiel odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko, pričom dvanáste bolo poškodené pri štarte. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.

Do tohto dňa uskutočnili letci 1. čsslp celkovo 563 bojových letov v trvaní 376 operačných hodín, pričom zaznamenali 13 potvrdených a 2 pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel. Ďalších 6 lietadiel poškodili a 11 zničili na zemi. Ďalej zaznamenali 74 zničených a 125 vážne poškodených nepriateľských nákladných áut s vojskom i materiálom, 15 zničených a 17 poškodených štábnych osobných áut, 8 zničených a 13 poškodených delostreleckých a mínometných batérií, 2 zničené a 11 poškodených tankov, 1 zničené obrnené vozidlo, 1 poškodený obrnený vlak, 3 poškodené lokomotívy, 12 zničených a 10 poškodených železničných vagónov, 12 zničených a 3 poškodené muničné sklady, 5 zničených a 5 poškodených guľometných hniezd, 20 zničených a 6 poškodených povozov s vojenským materiálom, 2 zničené stanovištia nepriateľského veliteľstva, 2 zničené a 1 poškodený motocykel a ďalšie vojenské objekty, ktoré nebolo možné vyhodnotiť kvôli nepriateľskej kamufláži, neprehľadnému terénu, zlému počasiu alebo silnej nepriateľskej paľbe. Piloti pluku zhodili na nepriateľa 624 bômb a vystrieľali približne 50 000 kanónových nábojov.[11]

Pri útokoch na pozemné ciele zahynuli: ppor. František Vaculík, Bohuslav Mráz a Tomáš Motyčka. V horách ako partizáni zahynuli: por. Rudolf Borovec, ppor. Medvedev a staršina Šapošnikov.

Dňa 28. októbra 1944 bol pluk vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 a dostal čestný názov „Zvolenský“. Od 1. novembra prebiehala u pluku reorganizácia, doplňovanie a výcvik letového i pozemného personálu. Dňa 25. januára 1945 sa ako 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.