Letka (letecká jednotka)

Letka je označenie pre základnú bojovú, administratívnu a technickú jednotku vojenského letectva, ktoré sa používa v češtine aj v slovenčine,[1][2] resp. českom i slovenskom letectve.[3] Názov „letka“ v zmysle vojenskej jednotky sa začal používať v 20. rokoch 20. storočia na označenie jednotky o sile leteckej roty, podobne ako sa presadilo označenie peruť pre letecký prápor.[4] Použitie a význam termínu „letka“ sú však závislé na konkrétnej dobe a danom letectve.

Letka stíhacích lietadiel F-86 Sabre amerického letectva počas kórejskej vojny, cca 1952

Príklady použitia termínu

Česko-Slovensko

Česko-slovenské letectvo sa v období prvej republiky skladalo z niekoľkých leteckých plukov, ktoré sa ďalej delili na perute a letky. Napríklad 2. peruť Leteckého pluku 1 bola 15. septembra 1938 tvorená letkami č. 3, 6 a 66.[5] V 50. rokoch 20. storočia bolo česko-slovenské stíhacie letectvo organizované v stíhacích divíziách, ktoré sa skladali z troch stíhacích leteckých plukov, každý so štyrmi letkami po 12 lietadlách.[6]

Slovensko

Letecké jednotky Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky sú organizované v hierarchii krídlo – letka. Napríklad 1. taktická letka patrí pod Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač.

Francúzsko

Základnou jednotkou francúzskeho armádneho letectva pred prvou svetovou vojnou bola letka (escadrille), disponujúca 6 až 8 strojmi. Letky začali byť v priebehu vojny početne posilňované a neskôr združované do vyšších formácií nazvaných skupiny (groupe) a „uskupenia“ či „zoskupenia“ (groupement). Túto štruktúru si letectvo zachovalo aj v medzivojnovom období, kedy bolo „zoskupenie“ premenované najprv na letecký pluk (régiment d'aviation) a v roku 1933, so vznikom samostatnej Armée de l'air, na eskadru (escadre).

V čase začiatku druhej svetovej vojny sa početný stav jednotiek líšil podľa ich určenia – zatiaľ čo groupe vyzbrojené jednomotorovými stíhacími strojmi mali ako tabuľkový počet (ktorý sa mohol mierne líšiť v závislosti od konkrétneho typu) zvyčajne stanovených 26 lietadiel, u jednotiek viacmotorových stíhačiek to bolo 20, u bombardovacích a prieskumných skupín 13 kusov a pozorovacie skupiny pre spoluprácu s armádou mali 11 strojov. Skupina (groupe), zložená z dvoch letiek, tak bola základnou samostatnou administratívnou a často aj taktickou jednotkou, a eskadra, tvorená dvoma až troma skupinami, plnila prevažne administratívnu úlohu.

V povojnovom období a vstupe Francúzska do NATO došlo k preznačeniu groupe na escadron (peruť), ktorá sa potom stala základnou operačnou a administratívnou jednotkou Armée de l'air. Dve až tri letky (escadrille) stále zostávajú organizačnou zložkou týchto perutí zachovávajúce si vlastnú identitu a tradície, napríklad Escadrille SPA 3 v rámci Escadron de chasse 1/2 Cigognes, ale nie operačnú samostatnosť.[7]

Nemecko

Najmenšou operačnou jednotkou stíhacích lietadiel Luftwaffe počas druhej svetovej vojny bola letka (Staffel) s 12 lietadlami, ktorá sa v boji delila na ďalšie taktické jednotky – typicky išlo o roj 4 lietadiel, tzv. Schwarm. Nemecké letky boli podriadené skupinám (Gruppen), ktoré sa skladali z troch letiek a štábu.[8]

Spojené kráľovstvo

Základnou jednotkou Royal Air Force v roku 1939 bola peruť (Squadron) s približne 12 a viac lietadlami. V jej rámci pôsobili dve operačné letky (Flights) po 6 strojoch v dvoch rojoch (Sections) po 3 lietadlách. Počnúc rokom 1940 začala RAF postupne prechádzať na systém perutí operujúcich v letkách či rojoch (Flights) po 4 lietadlách, tzv. Finger-four, skladajúcich sa z dvoch dvojíc (Sections).[9][10]

Referencie
  1. Příruční slovník a databáze lexikálního archivu [online]. bara.ujc.cas.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  2. letka. In: Krátky slovník slovenského jazyka 4 [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  3. ČADIL, Jan. Vzdušné sily OS SR – Ročenka 2016. Bratislava : v spolupráci s L+K vydal MAGNET PRESS, SLOVAKIA, 2016. ISBN 978-80-251-1825-2. Kapitola Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, s. 4-7.
  4. redakce Naše řeč, ÚJČ AV ČR, v. v. i. - [email protected]. Ze života leteckých názvů [online]. nase-rec.ujc.cas.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  5. FIDLER, Jiří. Na zrazeném nebi : encyklopedie československého vojenského letectva za branné pohotovosti státu na podzim 1938. 1. vyd. Praha : Libri, 2015. 439 s. ISBN 978-80-7277-532-3. Kapitola Organizační struktura a velitelský sbor vojenského letectva (stav k 15. září 1938), s. 411-422.
  6. MACOUN, Jiří. České vojenské letectvo. Brno : Computer Press, 2007. ISBN 978-80-251-1825-2. Kapitola Velké soupeření 1950-1989, s. 57.
  7. BUYCK, Sebastien. Return of the Escadrille. AirForces Monthly. September 2016, čís. 342, s. 54-55.
  8. GROSSMANN, Viktor. Vyznejte se v Luftwaffe. Extra VÁLKA - Vojska. 2012-11-23, čís. 1, s. 42-43. ISSN 1805-0298.
  9. Organizace Luftwaffe, RAF a čs. letectva [online]. fronta.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  10. FRANKS, Norman L. R.. Letadlo proti letadlu (ilustrovaná historie vzdušných soubojů od roku 1914 do současnosti). [s.l.] : D-Consult v nakl. Deus, 2002. 301 s. ISBN 978-80-86215-35-8. Kapitola Pružná formace, s. 142-163.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letka (letecká jednotka) na českej Wikipédii.

Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.