Žerucha peruánska

Veľkosť, rast a rozmery macy sú podobné tým reďkoviek a riep, s ktorými je príbuzná. Zelená vrchná časť rastliny je spravidla krátka a opretá o zem.[1] Tvorí ju listová ružica s 12 až 20 listami a redukovanou hlavnou stonkou. Listy prejavujú znaky dimorfizmu, v závislosti na reprodukčnom cykle rastliny. Výraznejšie sú vo vegetatívnej fáze. Sú neustále obnovované smerom od stredu, zatiaľ čo vonkajšie listy odumierajú.

Stonka s kvetmi je asi 15 cm vysoká a na jej vrchole vyrastá rozvetvené strapcovité súkvetie. Drobné obojpohlavné kvety bledej farby sú veľké približne 2 mm. Nasledované sú plodmi o veľkosti 4 - 5 mm, z ktorých každý obsahuje dve malé semená. Tieto semená sú jediným spôsobom rozmnožovania macy a až do doby siatia sa uchovávajú v suchu.

Maca je považovaná za dvojročnú rastlinu, avšak, niektoré zdroje ju považujú za jednoročnú, pretože v optimálnych podmienkach dokáže dokončiť celý vývojový cyklus aj v priebehu jedného roka.[1]

Maca rastie v nadmorských výškach 3800 až 4400 metrov[2], teda na miestach s relatívne nízkymi teplotami, silnými vetrami a intenzívnym slnečným žiarením. V tejto nadmorskej výške sa teploty pohybujú priemerne od -2 do 13 °C, no môžu poklesnúť až na -10 °C. Rastline tieto podmienky vyhovujú, kvôli čomu je aj v dnešnej dobe pestovaná hlavne v oblastiach, kde sa vyskytuje aj prirodzene, teda hlavne v juhoamerických Andách.

Maca sa rozmnožuje výhradne zo semien, ktoré pri klasických podmienkach počas daždivého obdobia v októbri zakorenia približne mesiac po ich zasadení. Vo vegetatívnom stave, teda približne do mája či júna, rastlina rastie a zväčšuje sa jej koreň. Po 260 až 280 dňoch je už sformovaná buľva, ktorú je možné zozbierať. Pokiaľ je koreň v pôde ponechaný dlhšie, je počas suchého a chladného počasia nečinný až do augusta, kedy začne rásť výhonok, na ktorom budú počas ďalších 5 mesiacov dozrievať semená rastliny. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať až 1000 maličkých semien, vďaka čomu je na rozmnožovanie potrebné iba malé množstvo rastlín.[1]

Maca je pestovaná prevažne kvôli svojej výživovej hodnote a pozitívnemu vplyvu na ľudské zdravie, ktorý je s koreňom tejto rastliny často spájaný. Väčšina objemu vypestovaných rastlín sa suší, pretože v tejto forme môže byť maca skladovaná po dobu až niekoľkých rokov. Okrem toho sa však maca tradične používa aj po úprave varením alebo pečením, podobne ako iné druhy koreňovej zeleniny. V Peru je maca po upečení tradičným spôsobom v jame (tento spôsob úpravy jedál sa nazýva huatia) považovaná za delikatesu.

Maca obsahuje 60 – 75 % sacharidov, 10 – 14 % bielkovín, približne 8,5 % vlákniny a 2,2 % tukov. Je bohatá na minerály vápnik a draslík, pričom má nízky obsah sodíka. Okrem toho obsahuje stopové množstvo ďalších minerálov ako železo, jód, meď, mangán či zinok. V koreni žeruchy peruánskej sa taktiež nachádza viacero mastných kyselín a 19 rôznych aminokyselín.[3] Maca obsahuje aj vitamíny, konkrétne vitamíny skupiny B, vitamín A, vitamín C, vitamín D a vitamín E.

Maca sa v peruánskom lekárstve tradične používa na podporu imunitného systému a na liečbu anémie, tuberkulózy, menštruačných ťažkostí, symptómov menopauzy, rakoviny žalúdka, neplodnosti a sexuálnych porúch.[3]

Popularita tejto rastliny vzrástla hlavne vďaka jej propagovanému vplyvu na plodnosť a sexuálnu výkonnosť. Tieto tvrdenia zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané, no zistenia viacerých vedeckých publikácií naznačujú, že by mohli byť pravdivé. Štúdia z roku 2011 objavila obmedzené dôkazy efektívnosti použitia macy na liečbu symptómov menopauzy.[4] V roku 2016 bola publikovaná štúdia, v ktorej boli zhrnuté výsledky výskumov sledujúcich vplyv macy na zlepšovanie kvality semena u zdravých aj neplodných mužov. Viacerými štúdiami bol tento vplyv potvrdený.[5]