Chvost (stavovce)
Chvost (lat. cauda) je podlhovastá končatina, ktorá sa nachádza u niektorých živočíchov na zadnom konci ich tela. Tzv. pravý chvost je chvost chordátov do ktorého nezasahuje tráviaca trubica (nachádza sa celý až za análnym otvorom, je teda postanálny).[1] U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len kostrč.
Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.
Funkcia
Chvost ako orgán slúži k mnohým účelom. U oviec sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad tur, slúži na odháňanie otravného hmyzu. U bobrov slúži k pohybu vo vodnom prostredí. Opice z rodu pavúčiaky majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost k pohybu, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty veveričiek sú tak huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u klokanov slúži chvost k pohybu - pomáha ako pružina pri skákaní.[2]
Niektoré živočíchy sú schopné odvrhnúť chvost čiže vykonať tzv. kaudálnu autotómiu. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopné konkrétne mnohé mlokotvaré obojživelníky, hatéria bodkovaná, niektoré jaštery, ale aj niekoľko hadov a dokonca niektoré hlodavce.[3]
Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho rudiment, napr. u človeka kostrč). Ďalším príkladom sú leňochody a koaly. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.[2]
Referencie
- MILLER, Stephen A; HARLEY, John P. Zoology. 5. vyd. [s.l.] : The McGraw−Hill Companies, 2001.
- DAWKINS, Richard. Příběh předka. [s.l.] : Academia, 2008.
- ROČEK, Zbyněk. Historie obratlovců; evoluce, fylogeneze, systém. Praha : Academia, 2002. ISBN 80-200-0858-6.