Štefan Sandtner

Pochádzal z chudobnej rodiny. Vzdelanie získaval na gymnáziu v Šaštíne a v roku 1938 zmaturoval v Kláštore pod Znievom. Už v roku 1934 vstúpil do saleziánskej rehole a v rokoch 1939 – 1943 študoval teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, za kňaza bol vysvätený 20. marca 1943 v Ríme. Prednášal na saleziánskom teologickom študentáte vo Svätom Beňadiku (dnes Hronský Beňadik) a vo filozoficko-pedagogickom študentáte v Trnave. Pritom študoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V apríli 1950 bol zatknutý a vo februári 1952 vo vykonštruovanom procese odsúdený na pätnásť rokov za velezradu. Prešiel väznicami v Leopoldove, Bratislave, Ilave a Mírove, prepustili ho v roku 1960. V rokoch 1960 – 1968 pracoval ako skladník, od roku 1968 žil na invalidnom dôchodku v Pezinku a Bratislave. Po Nežnej revolúcii žil medzi saleziánmi v Bratislave. Zomrel 14. augusta 2006 v ranných hodinách na následky vážnych zranení.

Redigoval časopis Mládež a misie, počas komunistickej totality prispieval svojou tvorbou do viacerých samizdatov. Po Nežnej revolúcii redigoval časopis Don Bosco dnes. Knižne debutoval v roku 1986 zbierkou básní Noctes et dies. Vo svojich dielach poukazuje na bytostné zopätie prírodnej a kresťanskej duchovnej ekológie, časť jeho tvorby, ktorá vznikla počas jeho väznenia, zasa zobrazuje svedectvo o ňom samom, pričom sa stáva príkladom dokumentárnej poézie, no dominantným motívom jeho diel je kresťanská zbožnosť. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z taliančiny.

• 1986 – Noctes et dies
• 1988 – Malí adorátori
• 1993 – Sedmikráska. Belasé metamorfózy (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
• 1996 – Stromy
• 1996 – Žalár môj žaltár
• 2000 – S básňou je deň krajší