Štefan Pongrác
Svätý Štefan Pongrác (tiež ako Pongrácz de Szentmiklós et Óvár) (* 1582, Vințu de Jos (dnešné Rumunsko) – † 7. september 1619, Košice) bol rímskokatolícky kňaz, jezuita. Je jedným z troch košických mučeníkov, spolu s Markom Križinom a Melicharom Grodeckim.
O náboženskom spisovateľovi a vysokoškolskom pedagógovi pozri Štefan Pongrác (jezuita).| Štefan Pongrác | |||
| kňaz Spoločnosti Ježišovej mučeník | |||
 kresba zo 17. storočia | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 1582 Vințu de Jos (Alvinc), Rumunsko | ||
| Úmrtie | 7. september 1619 (36 – 37 rokov) Košice, Kráľovské Uhorsko (dnes Slovensko) | ||
| Svätenia | |||
| Rehoľník | |||
| Rehoľa | Spoločnosť Ježišova | ||
| Kňaz | |||
| Kňazská vysviacka | 1615 | ||
| Svätec | |||
| Blahorečenie | 15. január 1905 Bazilika svätého Petra, Rím Pius X. | ||
| Kanonizácia | 2. júl 1995 Košice Ján Pavol II. | ||
| Sviatok | 7. september | ||
| Odkazy | |||
 Štefan Pongrác | |||
| |||
Životopis
Narodil sa v roku 1583 v obci Alvinc pri meste Alba Iulia v Sedmohradsku. Jeho predkovia pochádzali zo sedmohradskej vetvy šľachtického rodu Pongrácovcov (Pongrácz, Pankrác), ktorí sa v 13. storočí usadili v Liptove. Štefan Pongrác pochádzal zo sedmohradskej vetvy tohto rodu.
Študoval na jezuitskom kolégium v Kluži ( dnešné Rumunsko). V roku 1602 vstúpil Štefan Pongrác do noviciátu jezuitskej rehole v Brne, kde 11. júla zložil prvé rehoľné sľuby. Neskôr študoval filozofiu v Prahe a v Ľubľani, rétoriku v Klagenfurte a teológiu v Štajerskom Hradci (Grazi). Teológiu absolvoval v roku 1615 v Štajerskom Hradci (Graz). Po ukončení štúdia v roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Pongrác odchádza do Humenného, kde založil jezuitské kolégium, ktoré aj riadil. Zároveň tu pôsobil ako maďarský kazateľ.
O tri roky na to bol vyslaný provinciálom rádu do Košíc po žiadosti cisárskeho kapitána Košíc, generála Ondreja Dóczyho, o stálu misiu jezuitov. V meste v tom čase pôsobil kalvínsky kazateľ Alvinczy. Po Pongrácovom príchode nedáva Alvinczy protestantizmu v meste veľa nádejí.
Po duchovných cvičeniach v Humennom v roku 1619 odchádza Pongrác do Šariša ku kráľovskému radcovi Žigmundovi Péchymu. Tu sa dozvedel o Rákociho pochode na Košice, kam sa okamžite vrátil.
V noci zo 6. na 7. septembra 1619 bol umučený spolu s Markom Križinom a Melicharom Grodeckim potom, čo sa odmietol vzdať katolíckej viery.
Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka a časť kostí bola prenesená do jezuitského kostola v Trnave.
Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2. júla 1995 na košickom letisku.
Literatúra
- VICZIÁN, János. Pongrácz István, Szt,. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2015-01-14]. Dostupné online. (maď.)
Pozri aj
Zdroj
- ONDRUŠ, Rajmund. Košickí mučeníci. Trnava : Dobrá kniha, 1994. ISBN 8071410519.