Zdenka Schelingová

Pochádzala z jedenástich detí, narodila sa desiata v poradí. 24. decembra 1916 dostala pri krste meno Cecília. V rokoch 1933 – 1935 absolvovala zdravotnú školu. 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka. Do noviciátu vstúpila 28. januára 1936 a prijala rehoľné meno sestra Zdenka, 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na internom oddelení. Potom pracovala do roku 1942 ako ošetrovateľka v Humennom, a nakoniec do roku 1952, znova v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice (dnes fakultná nemocnica).

Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Podarilo sa jej to tak, že „strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.“[1] 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré bolo sprevádzané mučením, bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv...

Prešla niekoľkými väzeniami, bola vo vyšetrovacej väzbe v justičnom paláci v Bratislave, vo väzeniach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, v Brne a vo väzenskej nemocnici na Pankráci v Prahe. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že 16. apríla 1955 musela byť podmienečne prepustená na slobodu z pražskej väznice. 19. apríla 1955 bola prijatá ako pacientka do trnavskej nemocnice, kde aj zomrela na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, a 18. novembra jej Najvyšší súd SR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím jej umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave, v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín do Podunajských Biskupíc. Momentálne sa niektoré jej pozostatky nachádzajú aj v jej rodnej dedine (v Krivej) v rímskokatolíckom kostole.

Ján Sokol dňa 18. septembra 2000 otvoril diecézny proces blahorečenia a 14. septembra 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.

V Dolnom Ohaji stojí kaplnka zasvätená bl. Zdenke Schelingovej. Jej ostatky sú na Slovensku uložené na 34 miestach. V Krivej v kostole sv. Jozefa je socha sestry Zdenky v nadživotnej veľkosti spolu s jej relikviami.

Pri príležitosti 100. výročia od narodenia sestry Zdenky vznikla divadelná inscenácia tanečného divadla ATak "Chcel(a) by som letieť ..." Príbeh je prerozprávaný cez pohľad muža, ktorý napomáhal pri Zdenkinom mučení. Tanec sprevádza hovorené slovo a hudba - autentické modlitby a úvahy Zdenky Schelingovej zhudobnené Tvorivou skupinou Poetica Musica, ktoré tvoria pridanú hodnotu inscenácie. Hudba z tohoto predstavenia vyšla ako samostatný CD album s rovnakým názvom.

• Sestra Zdenka. Bratislava: Lúč, 2003. ISBN 80-7114-427-4

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Zdenka Schelingová
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zdenka Schelingová

• Životopis na oficiálnych stránkach sestier sv. Kríža (po slovensky)
• Z. C. Schelingová na stránkach Vatikánu (po slovensky)
• ATak - tanečné divadlo - predstavenie "Chcel(a) by som letieť ..." (po slovensky)
• Poetica Musica - Projekty (po slovensky)
• Z. C. Schelingová na www.catolic-forum.com (po anglicky)