Baltský štít

Kolský blok vytvára zo severozápadu na juhovýchod sa tiahnúce pásmo. Na severe a severovýchode, je obmývaný Barentsovym morom. Na severozápade a juhovýchode ho prekrývajú sedimenty vrchného prekambria. V oblasti prielivu medzi Bielym a Barentsovym morom sa ponára pod platformné sedimenty, na východe. Na juhu a juhozápade hraničí s bielomorsko-laponskou orogénnou zónou, resp. bielomorským masívom. Horniny kolského bloku majú vek okolo 3,5 až 3,3 miliardy rokov[2]. Masív sa delí na tri zóny z juhu na sever sú to: murmanská, centrálna a pečnegsko-imandrijsko-varzugská zóna. Murmanský blok budujú granitoidy, migmatitiy a ortoruly, metamorfované v amfibolitovej fácii. Masív je na juhu nasunutý na centrálny blok, v miestach násunu sa nachádzajú pozostatky kolmozersko-voronského bloku. Ten v archaiku tvoril zelenokameňové pásmo, v ktorom sa dnes nachádzajú ložiská páskovaných železných rúd. Centrálny alebo stredokolský blok tvoria hlavne premenené horniny - ruly, migmatity a amfibolity, má komplikovanú príkrovovo-šupinovú stavbu s úklonom na severovýchod. Pečnegsko-imandrijsko-varzugská zóna na juhu je považovaná za zaniknutý rift, prípadne zelenokameňové pásmo. Jeho najdôležitejšiu časť tvoria silne premenené charnockity, dioritické ruly a žuloruly s polohami metabazitov (zelenokameňov)[3].

Karelský masív budujú hlavne granitoidné horniny a metabazity zelenokameňovej povahy, ale celkové horninové zloženie je pomerne pestré a možno tu nájsť aj rozsiahle oblasti tvorené rulami, migmatitimi aj ultrabázickými horninami. Najstaršie ruly dosahujú vek okolo 3,5 miliardy rokov. Nachádza sa tu i viacero zelenokameňových pásiem, po ich vzniku v oblasti nasledovala intenzívna granitizácia a vulkanizmus. Na styku s belomorským pásmom, došlo k horizontálnym pohybom vzniku a viacerých sedimentárnych bazénov[3]. Karelský masív sa delí na pudasjärvský blok, iisalmský blok a kuhmský blok ktorý leží južne od mladšieho, pravdepodobne proterozického kemijärviského komplexu[4].

Bielomorské alebo laponsko-bielomorské mobilné pásmo ZSZ-VJV smeru oddeľuje karelský a kolský masív. Pásmo je nasunuté na pečnegsko-imandrijsko-varzugskú zónu kolského masívu. Vzniklo približne pred 2,7–2,74 miliardami rokov. Bielomorské pásmo malo viacštadiálny vývoj, rozoznateľný je bielomorský a laponský komplex. Interpretácie tektonického vývoja sa značne líšia, zatiaľ čo podľa niektorých autorov môže tvoriť akrečný komplex karelského kratónu[5], iní poukazujú na to že tvoril samostatný mikrokontinent alebo oceánsku oblasť.

Juhoškandinávsky masív alebo juhozápadná rulová oblasť sa nachádza v južnej časti Nórska a na juhozápade Švédska. Zo severu je naňho nasunuté kaledónske orogénne pásmo. Od gotíd je oddelený severojužnou smälandskou mylonitovou zónou[2]. Je prepracovaný gotidským (1,75-1,2 miliardy rokov) a dalslandským orogénnym cyklom (1 miliarda rokov). Najmladšie bohuské granity, sú staré 900 miliónov rokov. Neskôr počas fanerozoika sem zasiahol Oslo graben.

Väčšina územia južného Fínska, stredného a severného Švédska prináleží svekofennidám. Tvoria najväčšiu regionálne geologickú oblasť Baltského štítu, dosahujú hrúbku okolo 8 km. Ich hranica s karelským masívom, je v dôsledku metamorfózy zastretá. Ide o asi 1,75 – 1,9 miliardy rokov staré horniny premenené počas svekofennidnej alebo svekokarelskej orogenézy. Vyčleňované sú dve formácie svionium, pravdepodobne starý ostrovnú oblúk a bottnium, tvoriaci okrajové more[2]. Sú ta hlavne metasedimentárne a metavulkanické horniny, ruly, fylity a leptity. Prítomné sú i viaceré generácie granitoidov, ktoré sú významnými ložiskami Bergslagenských, Skellefteských a Norrbottenských rúd[6]. Známe sú typické granity Rapakivi (1,5-1,65 miliardy rokov staré) s oválnymi ružovými ortoklasmi. V ich nadloží sa na niektorých miestach nachádzajú asi 1,2-1,5 miliardy rokov staré jotnické pieskovce. Sú to sedimenty kontinentálneho a suchého prostredia, s častými hrancami, čerinami a stopami vysýchania[7].

Podobne ako svekofennidy aj oblasť karelíd pokrývajú fylity a metapsamity. Doložené sú i dolomitové stromatolity a páskované železné rudy. Pri Onežskom jazere sa ťaží i najstaršie uhlie, tzv. šungit[7].

Južne od karelíd sa nachádza cezškandinávske pásmo tvorené nedeformovanými granitoidmi a porfýrmi, ktoré vznikali počas najmenej troch fáz medzi 1,8 a 1,65 miliardami rokov. Pásmo siaha od Smålandu v južnom Švédsku cez Värmland a západnú Dalarnu, kde je čiastočne prekryté jotnickými pieskovcami. Ďalej na severozápade je prekryté násunom kaledónskeho horstva.

Tvoria orogénne pásmo staré 1,75 až 1,2 miliardy rokov, ktoré sa nachádza na styku svekofeníd a juhoškandinávskeho masívu. Tvoria ho bazálne zlepence, pieskovce, bridlice ale aj porfýry a bázické vulkanity. Ich metamorfózou vznikli početné granitoidné masívy a prevažujúce nad premenenými horninami.

Dalslanidy tvoria juhozápadné ukončenie Baltského štítu. Nachádzajú sa v nórskej oblasti Dolsland. Tvoria ich asi 1,2 miliardy až 850 miliónov rokov staré pieskovce, kremence a ryolity. Miestami prenikajú intrúzie granitoidov.