Stromatolit

Stromatolit (z gréckeho strōma vrstva, a lithos kameň) je hľuzovitá vápnitá alebo dolomitová usadenina bochníkovitého až pologuľového tvaru, niekedy však môže mať aj celkom rovný plochý tvar. Je tvorená povlakmi kalu bohatého na karbonáty, ktorý sa vyzrážal, alebo mechanicky prilipol na povrch porastov siníc, alebo baktérií[1] v plytkých eulitorálnych oblastiach morí. Mnohé stromatolity boli tvorené rodom Collenia. V skutočnosti nie sú fosíliami, ale biosedimentárnymi textúrami[2].

Stromatolity v Shark Bay v západnej Austrálii

Kambrické stromatolity, Banff National Park, Kanada.

Stromatolity sú najčastejšie v prekambrických usadeninách, vtedy pravdepodobne vznikali po celom svete. Mikroorganizmy, ktoré sa podieľali na ich tvorbe patrili medzi prvé fotosyntetizujúce organizmy a mali pravdepodobne veľkú zásluhu na obohacovaní atmosféry kyslíkom. Počas kambria pred 540 mil. rokov ich počet prudko klesal, no možno ich nájsť aj v staroprvohorných, prípadne triasových horninách. Najstaršie stromatolity sú známe z formácie Warrawoona v západnej Austrálii a prípadne zo súboru Bulawayo zo Zimbabwe[1].

V súčasnosti sú niekedy nesprávne radené medzi tzv. „živé fosílie“. Vyskytujú sa veľmi zriedkavo v extrémnych podmienkach. Najznámejší je ich výskyt v niektorých západoaustrálskych morských zátokách rezervácie Shark Bay s vysokou salinitou znemožňujúcou život organizmov, ktoré by ich mohli spásať. Boli nájdené aj Lagoa Salgada, v juhovýchodnej Brazílii a sladkých vodách Cuatro Ciénegas, v Mexickej púšti.