Mylonit

Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.

Mylonit

Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Zloženie
Hlavné minerályrôzne
Vlastnosti
Textúrajemne zrnitá, foliácia
Farbarôzna
 Portál vedy o Zemi

Mylonit možno charakterizovať ako súdržnú horninu s rozoznateľnou foliáciou, možným výskytom porfyroklastov alebo litických úlomkov, ktorá je charakteristická intenzívnou syntektonickou redukciou zŕn pôvodnej horniny a súčasným procesom rekryštalizácie, ktorá veľkostne neprekračuje pôvodnú zrnitosť horniny.[1]

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[2] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.

Vznik

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[3]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[3]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii[4]. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž zlomov a strižných zón. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách vrás.[5]

Rozdelenie

Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[6]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[6]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[6]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...

Výskyt

Mylonity bežne sprevádzajú duktilné strižné zóny. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti hrádockej línie v Považskom Inovci, alebo z Tatier.

Využitie
Mylonit v polarizačnom mikroskope pri rovnobežných nikoloch. Viditeľné rotované zrná. Zóna Strona-Cenery, Južné Alpy (Taliansko).

Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

Referencie
  1. Hók, J., 2006, Mylonit a blastomylonit. in Plašienka, D., 4. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti, Mineralia Slovaca, 38, 2, s. 3-4
  2. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.
  3. Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  4. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  5. Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
  6. PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - mylonit [online]. geology.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.