Kalcit
Kalcit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan vápenatý - CaCO3. Jeden z najbežnejších horninotvorných minerálov, tvorí najdôležitejšiu minerálnu súčasť vápenca[1], kriedy, mramoru a iných hornín. Kalcitu podobný je minerál aragonit.
| Kalcit | |||
| CaCO₃ uhličitan vápenatý | |||
 | |||
 | |||
| Všeobecné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Rok objavenia | starovek | ||
| Pôvod názvu | z lat. calx – vápno | ||
| Klasifikácia | |||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Strunzova klasifikácia | V/B.02 (8.vyd.) 5.AB.05 (9.vyd.) | ||
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 5.AB.05 (10.vyd.) | ||
| Danaova klasifikácia | 14.1.1.1 (8.vyd.) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | Trigonálna sústava | ||
| Bodová grupa | 3m | ||
| Priestorová grupa | R3c | ||
| Mriežkové param. | a = 4,9896 Å c = 17,061 Å V = 367,85 Å3 Z = 6 | ||
| Habitus | masívny, kryštály s tvarmi {1011}, {2131}, {0001} | ||
| Zrasty | podľa plôch {0112}, {1011}, {0001} a {0221} | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Priesvitnosť | priehľadný až priesvitný | ||
| Farba(y) | bezfarebný, biela, žltá, ružová, hnedá | ||
| Vryp | biely | ||
| Lesk | sklený | ||
| Tvrdosť (Mohs) | 3 (referenčný minerál) | ||
| Hustota | 2,7102 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná na ploche {1011} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Optické dáta | |||
| Indexy lomu jednoosový minerál | nε = 1,640 - 1,660 nω = 1,486 | ||
| Dvojlom | δ = 0,154 - 0,174 | ||
| Iné | |||
| Rozpustnosť | v kyselinách | ||
| Odrody a variety | |||
| Islandský vápenec odrody so zvýšeným obsahom Mn, Mg, Ba, Co, Fe, Ni, Pb, Cr, Sr, Zn | |||
| Zoznam minerálov Kalcit na mindat.org Kalcit na Commons | |||
| |||
Kalcit rozoznával už začiatkom 1. storočia Plínius Starší.
Charakteristika
Kalcit sa často vyskytuje vo forme klencových alebo skalenoédrických kryštálov. Často vytvára rozličné spojky. Klence tzv. islandského kalcitu sa vyznačujú dvojlomom. Časté je aj zdvojčatenie kryštálov a drúzy. Tento minerál však môže mať aj celistý, zrnitý alebo kvapľovitý habitus. Býva hlavne bezfarebný, biely, sivý, zelenkastý, žltý. Zriedkavejšie červený, hnedý až čierny. Vryp má biely až sivastý. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným až perleťovým leskom.[2][3] Hustota 2,711 g/cm3. Trigonálny kalcit je polymorfný s rombickým aragonitom, na ktorý sa mení pri 380–470 °C alebo pri zvýšenom tlaku. Z chemického hľadiska sa jedná o pomerne čistý uhličitan vápenatý. V malom množstve však môžu byť prítomné prímesy Mg, Mn, Fe a zriedkavo aj Zn. Stroncium môže v kryštálovej štruktúre takisto nahrádzať vápnik, avšak jeho veľký polomer spôsobuje, že je skôr príjmané do rombickej variety - teda skôr do aragonitu.[4] Kalcit je izomorfný s magnezitom, obsah Mg sa preto môže pohybovať do 24 mol %. Nízkomagnezálny kalcit s obsahom Mg do 4 mol % pochádza prevažne zo schránok planktonických organizmov a dobre sa zachováva aj pri diagenéze. Vysokomagneziálny kalcit, typický v sedimentoch v plytkomorskom prostredí, je spolu s aragonitom za bežných podmienok nestabilný. Známy je zo súčasných plytkovodných vápencov a schránok organizmov žijúcich v plytkovodnom prostredí.[5]
Vznik
Vzniká v mnohých geologických prostrediach. Bežný vo rôznych horninách. Vzniká ako v usadených tak i v premenených a vyvretých horninách. Môže vznikať hydrotermálne aj ako sekundárny minerál[6]. Predstavuje hlavnú zložku vápencov, kde sa hromadí ako mikrokryštalický materiál z odumretých schránok živočíchov (krieda) alebo chemickým vyzrážaním z na vápnik bohatých vodných roztokov ako sinter alebo ako cement klastických sedimentov. organizmy využívajú na tvorbu kalcitu a aragonitu najmä atmosférický a vo vode rozpustený oxid uhličitý.[7] Premenou vápencov vznikajú mramory. Vzhľadom na svoju dobrú rozpustnosť vo vodných roztokoch, je mobilný. Často vzniká v hydrotermálnych žilách a vypĺňa pukliny v usadených horninách. Môže nahrádzať iné minerály. Často sprevádza rudné minerály. Tvorí aj zriedkavo sa vyskytujúce vyvreté horniny budované karbonátmi - tzv. karbonatity.[8]
V nízkoteplotných hydrotermálnych žilách asociuje s dolomitom, celestínom, fluoritom, baritom, pyritom, markazitom a sfaleritom. Alterované karbonáty s bežným kalcitom tvoria ložiská olova a zinku typu Mississippi Valley. Pri nižšej metamorfóze sa tiež môže vyskytovať so zeolitmi, chalcedónom a chloritom. Vo vyššie premenených horninách s mastencom, tremolitom, grosulárovým granátom a kremeňom. Vo vyvretých horninách asociuje s nefelínom, diopsidom, apatitom a ortoklasmi.[9]
Poznávanie
Kalcit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej aj v kyseline octovej. Typická je tiež dokonalá štiepateľnosť a tvrdosť 3 na Mohsovej stupnici.
V polarizačnom mikroskope sa vyznačuje vysokým reliéfom a pri skrížených nikoloch pestrými interferenčnými farbami. Na jeho rozpoznanie od iných karbonátov je potrebná geochemická analýza.
Výskyt
Pekné kryštály možno nájsť v hydrotermálnych žilách a výplniach dutín a puklín vo vápencoch a iných karbonátových horninách. Masívne a mikrokryštalické agregáty tvorí vo vápencoch a mramoroch. Tvorí tiež súčasť hydrotermálnej výplne vo vyvretých horninách premenených v zeolitovej fácii.
Lokality
Lokality vo svete
Medzi najznámejšie lokality patrí baňa Helgustadir na Islande, kde vypĺňal dutiny v bazaltoch, niektoré až do veľkosti 6 x 2 m.[6] Kde sa ťažil ako islandský kalcit. Kalcit podobnej kvality sa ťažil v americkom štáte Montana. Známy tiež z hydrotermálnych ložísk v anglickom Cornwalle a nemeckého pohoria Harz. Vyskytuje sa aj vo Francúzsku, Argentíne, Mexiku, Kazachstane a Rusku.
Známy je z rudných žíl v okolí českých miest Příbram, Jáchymov, Stříbro a Jílové. Veľké drúzy sú známe z lokality Mariánska hora pri Ústí nad Labem.[10]
Lokality na Slovensku
Bežný minerál vápencov a hydrotermálnych žíl v neovulkanitoch. Pekné kryštýly pochádzajú z Banskej Štiavnice, v puklinách vápencov možno občas objaviť pekne vyvinuté kryštály rozličnej veľkosti, zriedkavo až do niekoľkých centimetrov.[3] Známy tiež z Perneku, Rožňavy, Gelnice, Rudnian, Španej Doliny a Kremnice a mnohých iných lokalít.[10]
Ekonomický význam
Číry kalcit má využitie v optickom priemysle pre svoj dvojlom. Využíval v minulosti sa napr. pri výrobe optických zameriavačov do lietadiel. Ako hlavný horninotvorný minerál viacerých hornín sa využíva v stavebníctve a chemickom priemysle.
Galéria
Pozri aj
Referencie
- Licker, M. D. a kol., 2003, Dictionary of geology and minralogy. 2nd Edition, McGraw-Hill, New York, s. 58
- Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 99
- Minerály a horniny Slovenska - kalcit [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online.
- King, R. J., 1986, Minerals explained 5: Calcite. Geology Today, 2, 6, s. 120-122
- Haldar, S. K., Tišljar, J., 2013, Introduction to mineralogy and petrology. Elsevier, Amsterdam, s. 56
- Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, s. 116
- Kusky, T., 2005, Encyclopedia of Earth Sciences. Facts On File, Inc., New York, s. 34
- Wilson, R. J., 2010, Minerals and Rocks. Ventus Publishing, s. 75
- Anthony, J.W., Bideaux, R.A., Bladh, K.W., Nichols, M.C. Handbook of Mineralogy [online]. Tucson Arizona : Mineral Data Publishing, 1990, [cit. 2014-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- Jedickeová, L., 2003: Nerasty a horniny. Cesty, Bratislava, s. 110
Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Kalcit na www.mindat.org