Talk

Talk alebo mastenec je minerál kryštalizujúci v triklinickej, resp. monoklinickej sústave. Má vrstevnatú štruktúru a patrí medzi fylosilikáty. Chemicky je to zásaditý kremičitan horečnatý - Mg3Si4O10(OH)2.

Talk
H₂Mg₃O₁₂Si₄
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaVIII/H.09 (8.vyd.)
9.EC.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia9.EC.05 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia71.2.1.3 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaMonoklinická sústava
Zoznam minerálov
Talk na mindat.org
Talk na Commons
 Portál vedy o Zemi
 Chemický portál

Charakteristika

Zriedkavo vytvára tenké tabuľkovité kryštály. Zvyčajne sa však vyskytuje v podobe celistvých vláknitých alebo lístkovitých agregátov. Má svetlozelenú, tmavozelenú, sivú, niekedy až bielu prípadne ružovú farbu. Má biely vryp. Je to priesvitný minerál s matným, perleťovým alebo mastným leskom[1]. Často obsahuje prímesi Al2O3, Fe2O3, FeO a CaO[2]. Je pomerne ťažko taviteľný - od 1200 do približne 1530 °C[3]. Prímesi majú vplyv jednak na jeho farbu ale aj praktické použitie. Má vysokú sorpčnú schopnosť, viaže tuky, oleje, farby a živice[4].

Vznik

Je to sekundárny minerál. Bežne asociuje s chloritom, magnezitom a minerálmi serpentínovej skupiny. Vzniká dvomi spôsobmi - pri hydrotermálnej alterácii ultrabázických vyvretých hornín, alebo karbonátov. Všeobecne hornín, ktoré majú vysoký obsah horčíka. Nahradzuje olivín, pyroxény a amfiboly, často tvorí pseudomorfózy po ich kryštáloch[5].

Najčastejšie vzniká hydratáciou a karbonáciou serpentínu pri reakcii, tiež označovanej ako stealitizácia:

  • 2Mg3Si2O5(OH)4 + 3CO2 → Mg3Si4O10(OH)2 + 3MgCO3 + 3H2O[6]

Môže vznikať aj pri metasomatickej premene karbonátov, pôsobením roztokov bohatých na SiO2[2].

Diagnostické vlastnosti

Mastenec sa ľahko rýpe a na dotyk je mastný[1]. Má tvrdosť 1. Možno s ním písať - zanecháva svetlú stopu. V polarizačnom mikroskope je pri 1 nikole bezfarebný[7]. Kolmé rezy na (001) majú pri skrížených nikoloch vysoké interferenčné farby. Rezy rovnobežné s (001) majú nízke interferenčné farby.

Výskyt

Mastenec sa bežne vyskytuje v žilách a šošovkovitých telesách. Viaže sa na serpentinity, mastencové svory, mastencové bridlice alebo magnezit[5]. Mastenec je pomerne častým metamorfným minerálom fácie svetlých a modrých bridlíc.

Lokality

Významnými producentmi mastenca sú Rusko, ktoré ťaží svoje ložiská na strednom Urale (Čeľabinská - Miass a Sverdlovská oblasť - Šábovskoje). V Kanade je mastenec ťažený v provincii Ontário. Dobré vzorky svetlých bridlíc s mastencom možno nájsť v Franciskskom metamorfnom pásme na západe USA. Bežný je v Georgii, Virgínii, Vermonte Severnej Karolíne, New Yorku, Texase a Kalifornii. V Austrálii je významné ložisko Three Springs, austrálske ložiská sú viazané na komatiitové pásmá Yilgarnského kratónu a Lachlan Fold Belt. Ďalšie výskyty sú známe v Brazílii, Turecku a Ománe. V Alpách ťažia mastenec Taliansko i Rakúsko. Spomedzi ostatných európskych krajín to je Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Rumunsko. V Českom masíve je mastenec pomerne vzácny, ťaží sa na niektorých lokalitách ako napr. Sobotín v Hrubom Jeseníku, ale tiež pri Prachaticiach a Bohdaneči[3].

Vyťažený mastenec z oblasti Hnúšte
Kryštalický mastenec z francúzskej bane Trimouns pri Luzenacu.

Slovensko

Ložiská mastenca sú na Slovensku viazané na vrchnokarbónske a spodnotriasové magnezity alebo serpentinity v gemeriku a veporiku - hlavne v jeho kohútskej zóne (Slovenské rudohorie). Mnohé staršie ložiská sú už vyťažené (napr. Muránska Dlhá Lúka). V súčasnosti prebieha ťažba na 2 ložiskách pri Hnúšti (napr. Mútnik, Hačava), 3 ložiskách pri Kokave nad Rimavicou a jednom ložisku pri Gemerskej Polome, ktoré sa však radí k ložiskám európskeho významu. Ročne sa vyťaží okolo 2 - 3000 ton, väčšina sa vyváža[4].

Ekonomický význam

Jeho ekonomický význam v posledných rokoch vzrastá. Má široké využitie. Používa sa ako plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, zlievarenských foriem a nehorľavých materiálov. Je dôležitou surovinou pre elektrotechniku (pri výrobe izolátorov a káblov). Je súčasťou medicínskych prípravkov[5] (ako plnidlo do tabliet) ale i v kozmetických prípravkoch (mydlo, zubné pasty, púdre, rúže atď.). Kvalitu mastenca znižujú všetky minerálne prímesi, obsahujúce Fe3+, pyrit a oxidy mangánu[3]. Primiešaním do asfaltu zabraňuje rozpukaniu vozoviek[4].

Externé odkazy

Referencie
  1. http://www.mineraly.sk prístup: 3.9.2008
  2. Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 511
  3. Čorej, P., 2001; Priemyselný minerál pre ďalšie tisícročie. Acta Montanistica Slovaca, 6, s. 5 - 8
  4. Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  5. Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  6. Putiš, M.; 2004 Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  7. Gregerová, M., Fojt, B., Vávra, V., 2002, Mikroskopie. Masarykova Univerzita, Brno

Ďalšie zdroje
  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talc na anglickej Wikipédii.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Talk
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.