Zemplinikum

Zemplinikum niekedy tiež označované ako Zemplínsky ostrov je tektonická jednotka neistého zaradenia vystupujúca spod neogénnych hornín v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny a v Zemplínskych vrchoch.

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Pri kúpeľoch Byšta vystupujú v oblasti o rozlohe asi 5 km x 3 km[1] kryštalinické horniny tvorené z vysokostupňových metamorfitov, dvojsľudových a biotitických pararúl[2], ortorúl, svorov, amfibolitov a migmatitov. V minulosti sa na základe rádiometrických meraní predpokladalo, že ide o najstaršie horniny preukázané v oblasti Západných Karpát. Ich vek bol určený ako vrchné proterozoikum[3]. Dnes sú tieto údaje všeobecne spochybňované, iné údaje totiž poukazujú na mladší hercýnsky vek (338 – 308 Ma)[1].

Sedimentárne sekvencie nasadajúce na kryštalinikum tzv. zemplínsky permokarbón, tvoria do 2 500 m hrubé súvrstvia litostratigraficky pomenované ako cejkovská skupina. Nad nimi sa nachádzajú mezozoické horniny, pieskovce a karbonáty, ktorých tektonická príslušnosť je diskutabilná, keďže sa navyše predpokladá, že na kryštaliniku ležia diskordantne ako príkrov, ktorý má opačný zmysel pohybu ako ostatné jednotky Západných Karpát[4].

Na základe podobnosti s rôznymi okolitými jednotkami zemplinikum rôzni autori radia k iným tektonickým oblastiam, jej tektonické zaradenie však nie je uspokojivo doriešené. Časť autorov ho radí na základe podobnosti k veporiku[3] (chýba však alpínsky metamorfný postih), iní poukazujú na podobnosť s podložím maďarského pohoria Mecsek, či ako súčasť teranu Tisia, keďže javí podobné znaky ako celky v Maďarskom pohorí Mecsek[5]. Podľa ďalších koncepcií by mohlo byť zemplinikum súčasťou gemerika, prípadne východoeurópskej platformy[4].

Označenie Zemplinikum je odvodené od výskytu v oblasti Zemplínskych vrchov.

Litológia

Obalové jednotky zemplínskeho kryštalinika sú označované ako cejkovská skupina[6]. Tieto horniny sú karbónskeho a permského veku, prevažne kontinentálneho vývoja. Spodnú časť formácie tvoria pieskovce, zlepence a fylity s tenkými slojmi antracitu. Rozlíšiteľné sú dva karbónske sedimentačné cykly, oba obsahujúce ryolity a ich pyroklastiká. Nad nimi sa nachádzajú permské ílovité bridlice, zlepence a pieskovce, tiež s polohami kyslých vulkanitov[7].

Druhohorné súvrstvia sú zachované len v juhovýchodnej časti zemplinika, pri Ladmovciach a Černochove. Sú to triasové pieskovce, vápence a dolomity. Po okrajoch miestami aj andezity a ryolity, prípadne ich tufy[2].

Severne od zemplinika sa podloží Východoslovenskej panvy nachádza iňačovská jednotka, osobitého vývoja[6].

Referencie
  1. FARYAD, Shah Wali. Metamorphic Map and Database of Carpatho-Balkan-Dinaride Area [online]. met-map.uni-goettingen.de, 2002, [cit. 2009-05-16]. Dostupné online.
  2. Vladár, J. a kolektív, 1982: Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, 774 s.
  3. Vozárová, A., Vozár, J., 1988: Late paleozoic in Western Carpathians. Mladšie paleozoikum v Západných Karpatoch. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
  4. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  5. Krist, E., Korikovskij, S.P., Putiš, M., Janák, M., Faryad, S.W, 1992; Geology and petrology of metamorphic rocks of the Western Carpathian crystalline complexes. Comenius University Press, Bratislava, 324 s.
  6. Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
  7. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.