Zbigniew Korosadowicz

Štúdia geografie ukončil na Uniwersytecie Jagiellońskim (Jagielonskej univerzite) v poľskom Krakove. Po štúdiách sa usadil v Zakopanom, kde vyučoval na gymnáziu (1934 – 1939).

Pred druhou svetovou vojnou patril medzi popredných poľských horolezcov. Zameriaval sa predovšetkým na výstupy v zimnom období. S horolezectvom začínal v roku 1928, keď jeho partnerom bol Wieslaw Stanislawski. Výstup na Zamarłu Turniu na východnom hrebeni Świnice bol jeho prvou ťažkou túrou.

Veľký Mengusovský štít, jeho severná stena s obídením štítovej kupoly v zime 1936, bol jeho najveľkolepejším klasickým horolezeckým výkonom na poľskej strane Vysokých Tatier.

Veľa horolezeckých tur urobil v zahraničí - Atlas v Maroku, vykonal prvovýstupy v Alpách, bol jedným z prvých Poliakov na gréckom Olympe, dvakrát sám vystúpil na Mont Blanc. Vo Vysokých Tatrách bol aktívny do roku 1947.

V roku 1936 spoluzakladal Kolo Zakopianske KW a od roku 1937 bol členom poľskej horskej služby - TOPR (Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe) a po vojne krátky čas jej náčelníkom. V roku 1940 na žiadosť nemeckých vojenských orgánov zorganizoval a viedol na poľskej strane Vysokých Tatier záchrannú službu Tatra-Bergwacht. Mnohí mu to dlho nevedeli odpustiť.

Do histórie poľskej horskej záchrannej služby sa zapísal záchrannou akciou na pomoc raneným partizánom na úbočí Salatína v Roháčoch 11. - 12. február a 1945. Neskôr túto udalosť stvárnili vo filme Modrý kríž (poľská horská služby má vo svojom znaku modrý kríž). Premietal sa aj v Československu. Po vojne pracoval vo Vysokohorskom klube v Zakopanom. Bol jeho predsedom do roku 1971. V roku 1955 dostal Zlatý kríž za zásluhy.

V posledných rokoch života trpel na ochorenie srdca. Zomrel na infarkt myokardu na značkovanej ceste na Halu Gasienicovu 2. júna 1983. Pochovaný je na Cmentarzu Zasłużonych v Zakopanom.

(prvovýstupy v zimnom období)

• Stredom severnej steny Žabej veže (mengusovskej), (1932)
• Juhovýchodná stena Kolového štítu, (1931)
• Východná stena Lomnického štítu, (1935)
• Ľavá časť severozápadnej hrany Východného železného štítu
• Severná stena Žltej steny, (1935)
• Pravá časť severovýchodnej steny Prostredného hrotu, (1935)
• Mengusovský pilier na Veľkého Mengusovského štítu od Morského oka, (1935)
• Severná stena Mlynára, (1935)
• Severná stena Javorového štítu, Komarnického cesta, prvý zimný výstup, (1933)
• Severná stena Malého Kežmarského štítu, cestou Szcepańskich, (1933)
• Severovýchodná stena - pilierom Čubriny po Veľkú Čubrinskú galériu a ďalej cez Hincovo sedlo na vrchol, (1935). Po prvý raz pri tomto výstupe boli vo Vysokých Tatrách použité dvanásťhrotové stúpacie železá (mačky) a ľadovcové skoby.

Publikoval v poľskom horolezeckom časopise Taternik (Horolezec) a v iných periodikách. V rokoch 1939, 1940, 1947 vydával reliéfové mapy. V roku 1949 vydal sprievodcu Tatry i Zakopané a od roku 1967 začal vychádzať jeho sprievodca Po Tatrách i Podtatrżu. Bol autorom veľkých plastických máp pre Múzeum športu a turistiky vo Varšave a pre hotel Kasprowy v Zakopanom.

Zúčastnil sa merania tatranských plies spolu s profesorom J. Szaflarskim. V rokoch 1932 – 1933 robil fotografie a skúmal morfológiu Javorovej doliny. V roku 1934 začal študovať sutinové kužele v tatranských dolinách.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbigniew Korosadowicz

• Záchrana partizánov (po poľsky)
• Životopis (po poľsky)
• Korosadowiczowa cesta na Veľký Mengusovský štít (po poľsky)
• Korosadowiczova cesta na Kolový štít (po česky)
• Korosadowiczova cesta na Žltú vežu