Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe

Vysoký počet ťažkých a smrteľných nehôd v horských oblastiach Tatier na začiatku 20. storočia rozprúdil diskusiu o ustanovení záchranárskej organizácie, ktorá by mohla účinne pomôcť horolezcom i turistom, ktorí potrebovali pomoc. Stalo sa tak 29. októbra 1909, keď vo Lvove zaregistrovali Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe. Veľkými propagátormi záchranárskej myšlienky boli hudobný skladateľ Mieczysław Karłowicz a vtedajší plukovník Mariusz Zaruski. Mieczysław Karłowicz sa nedožil založenia organizácie. Zahynul pod snehovou lavínou 8. februára 1909. Záchranné akcie sa rozbiehali už pred založením novej organizácie. Skupiny dobrovoľníkov zasahovali 10. septembra 1908 na Wielkej Buczynowej Turni a uskutočnili ďalších šesť záchranných akcií.

TOPR bolo samostatnou organizáciou. Jej členmi boli goralskí horskí vodcovia a niekoľko horolezcov. Náklady na záchranu uhrádzali samotní zachránení alebo ich rodiny. Prvým náčelníkom TOPRu bol Mariusz Zaruski, predsedom združenia bol Kazimierz Dłuski. Zástupcom náčelníka sa stal horský vodca Klemens Bachleda (zahynul 6. augusta 1910) a potom Józef Oppenheim, ktorý bol v rokoch 1926 – 1939 náčelníkom TOPRu. Pod jeho vedením sa TOPR stalo sekciou Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego. V rokoch 1940 – 1944, počas fašistickej okupácie, sa organizácia musela premenovať na Freiwillige Tatra Bergwacht. Viedol ju Zbigniew Korosadowicz. Využíval povolenie na voľný pohyb po Tatrách na sprevádzanie utečencov počas ilegálnych prechodov Tatier na Slovensko.[1]

V roku 1952 Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe bolo včlenené do štruktúry záchranárskej organizácie Górskiego Ochotniczego Pogotowia Ratunkowego (Horskej dobrovoľnej záchrannej služby) a o štyri roky neskôr záchranári účinkovali v Tatranskej skupine GOPR.

V roku 1963 bol po prvý raz použitý na záchrannú akciu vrtuľník Mi-1, ktorý pilotoval Tadeusz Augustyniak. Transportoval turistu so zlomeninou nohy z Doliny Pięciu Stawów Polskich do zakopanskej nemocnice. V roku 1974 dostali záchranári prvého lavínového psa. Bol to nemecký ovčiak menom „Cygan“.

V roku 1991 TOPR prestalo byť súčasťou záchranárskej organizácie GOPR. V roku 1992 od poľského prezidenta Lecha Wałęsu záchranári TOPRu dostali vrtuľník PZL W-3 Sokół, ktorý mal lepšie letové parametre na záchranárske akcie v horách ako jeho predchodcovia. O tri roky neskôr 11. augusta 1994 jeho posádka havarovala v Doline Olczyskiej. Zahynuli obaja piloti Bogusław Arendarczyk a Janusz Rybicki a dvaja záchranári Janusz Kubica a Stanisław Mateja.

V roku 1995 TOPR dostalo nový vrtuľník „Sokoł”, ktorý prevádzkovalo Lotnicze Pogotowie Ratunkowe (Letecká záchranná služba). Na začiatku vrtuľník slúžil na záchranu len počas letnej a zimnej sezóny, od roku 2000 má v Zakopanom stále stanovište.

V roku 1999 sa TOPR stalo riadnym členom Medzinárodnej komisie pre záchranu v Alpách - IKAR (angl. International Commission for Alpine Rescue).

Rok 2003 bol jeden z najtragickejších. V poľských Tatrách 13 študentov lýcea z Tych vystupujúcich na Rysy zmietla lavína. Osem študentov pod lavínou zomrelo. Na druhý deň počas záchrannej akcie záchranárskemu vrtuľníku „Sokoł“ zlyhali oba motory. Pilot Henryk Serda (záchranárom sa podarilo počas letu vyskočiť) pomocou autorotácie (bezpečné pristátie pomocou špeciálnej pilotáže) tvrdo pristál a zlomil chvostovú časť helikoptéry. Po tomto incidente ho uvoľnili zo služby a obvinili z porušenia leteckých predpisov. Neskôr bol oslobodený a roku 2005 sa znova pilotoval opravený „Sokoł“, ktorý už prevádzkovala spoločnosť TOPR.

TOPR 1909 – 1956

• Mariusz Zaruski 1909 – 1914
• Józef Oppenheim 1914 – 1939
• Zbigniew Korosadowicz 1940 – 1945
• Witold Henryk Paryski 1945 –  ?
• Wojciech Gąsienica Wawrytko ?
• Stefan Zwaliński ?
• Tadeusz Pawłowski 1947 – 1952
• Zygmunt Wójcik 1953 – 1956

Tatranská skupina GOPR 1956 – 1991

• Zygmunt Wójcik 1956 – 1960
• Eugeniusz Strzeboński 1960 – 1964
• Zygmunt Wójcik 1964 – 1966
• Michał Gajewski 1967 – 1969
• Ryszard Drągowski 1969 – 1972
• Michał Jagiełło 1972 – 1974
• Tadeusz Ewy 1974 – 1976
• Stanisław Janik 1976 – 1977
• Ryszard Szafirski 1977 – 1978
• Jerzy Klimiński 1978 – 1981
• Jan Komornicki 1981 – 1982
• Stanisław Łukaszczyk Zbójnik 1982 – 1987
• Jan Komornicki 1987
• Piotr Malinowski 1987 – 1991

TOPR od 1991

• Piotr Malinowski 1991 – 1993
• Robert Janik 1993 – 1998
• Jan Krzysztof od 1998 dodnes

Čakatelia na členstvo v TOPR musia prejsť skúšobnou lehotou od 1,5 do 3 rokov. Musia preukázať vynikajúce vedomosti o topografii Tatier, musia mať praktické zručnosti v horolezectve, speleológii, lyžovaní a záchrane. Na konci prípravy čakateľ - záchranár zloží skúšky a prísahu. V roku 2011 malo TOPR asi 250 členov, z ktorých 140 malo právo zúčastniť sa záchranných akcií. Väčšina z nich boli záchranári - dobrovoľníci. Štatút profesionálneho záchranára má 33 členov TOPR.

Letecký personál v TOPR v rokoch 1963 – 2003

• Piloti: Tadeusz Augustyniak (1930 – 2011), Bogusław Arendarczyk, Andrzej Brzeziński, Robert Hojdys, Józef Kania, Zbigniew Łukasik, Janusz Rybicki, Henryk Serda, Janusz Siemiątkowski, Wojciech Wiejak i Wiesław Wolański.

Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe

34-500 Zakopane, ul. Piłsudskiego 63a

tel: (+48) 18 2014731

fax: (+48) 18 2015560

záchranná sluba: (+48) 601 100 300

1. -JAGIEŁŁO, Michał. Górskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe. Vysoké Tatry, roč. V., čís. 6, s. 9.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe

• Oficiálna stránka TOPR