Louis Blériot

Louis Blériot bol majiteľom malej továrne na automobilové reflektory pričom zisk z tejto činnosti venoval letectvu. Jeho prvé konštrukcie je ťažko považovať za podarené. Prvý prístroj označený No.I postavil v rokoch 1901 až 1902. Tento krídelník vôbec nevzlietol. Bezmotorový stroj s plavákmi No.II postavili podľa Blériotových návrhov bratia Voisinovci. Ťahaný motorovým člnom na Seine sa No.II vzopäl do vzduchu a následne havaroval pilotovaný Gabrielom Voisinom, ktorý sa pri pokuse takmer utopil. Podobne dopadol aj ďalší hydroplán No.III poháňaný motorom Antoinette (s výkonom 17,7 kW). Rozdiel spočíval najmä vo fakte že neúspešná skúška sa udiala na jazere a takmer sa utopil autor samotný. Blériot ďalšiu konštrukciu No.IV prestaval na pozemnú. V novembri 1906 Blériot skúšal No.IV v Bagatelle, ale opäť bez úspechu.

Lietadlo No.V nazvané Le Canard dokončil Blériot približne v čase obdobne riešeného 14bis Santos-Dumonta. Pri stavbe opäť spolupracoval s bratmi Voisinovcami, ktorým poskytol pôžičku na založenie vlastnej firmy. Blériot na lietadle poháňanom motorom Antoinette uskutočnil v apríli 1907 v Bagatelle niekoľko kratších skokov, pričom posledný skončil haváriou (dobová tlač o Blériotovi písala, že je aviatikom, ktorý sa čoskoro zabije).

Prvým Blériotovým strojom s ťažným motorom bol No.VI Libellule poháňaný motorom Antoinette s výkonom 17,7 kW. Mal dvojicu krídel usporiadanú v tandeme za sebou. Oba páry mali veľké vzpätie, zvislú smerovú plochu kýlovka a malá smerovka. V lete 1907 Blériot s No.VI uskutočnil v Issy niekoľko krátkych letov; najdlhší let meral okolo 150 m. Lietadlo Blériot neskôr prestaval a v septembri 1907 s ním preletel vzdialenosť 184 m.

Blériot No.VII

Koncom roku 1907 uskutočnil v Issy Blériot šesť letov s novým lietadlom No.VII. Preletel s lietadlom vzdialenosť 500 m a dosiahol rýchlosť 80 km/h. No.VII bolo na svoju dobu moderné lietadlo dolnoplošník. Malo kapotovaný motor opäť typu Antoinette, trup lietadla bol úplne potiahnutý, pohon zabezpečovala 4-listá kovová vrtuľa a bolo vybavené stabilizátorom s výškovkou. 18. decembra však Blériot s No.VII havaroval pričom z nádejného lietadla ostali len trosky.

Ďalší typ No.VIII zalietal vytrvalý Blériot 17. júna 1908. Lietadlo poháňané motorom Antoinette malo nepotiahnutý trup a jednoduché krídlo. Po skúškach Blériot No.VIII dva razy prestaval No.VIIIbis a No.VIIIter. S poslednou verziou No.VIIIter Blériot preletel vzdialenosť 28 km.

V decembri 1908 sa tri konštrukcie Louisa Blériota objavili na výstave Salon de l'Automobile et de l'Aéronautique v Paríži. Išlo o lietadlá No.IX, No.X a No.XI. Zatiaľ čo No.IX ani nikdy nedokončený typ No.X sa nijak nepreslávili, Blériot No.XI sa stal najznámejšou konštrukciou Louisa Blériota. No.XI bol jednomotorový jednoplošník poháňaný ťažným motorom REP s výkonom 22 kW a 4-listou vrtuľou. Lietadlo malo pevný podvozok. Riadenie zakrivenia krídel a zároveň výškovky zabezpečovala páka, pedále ovládali smerovku. Po skončení výstavy bol motor nahradený typom Anzani s výkonom 18,7 kW, ktorý poháňal 2-listú drevenú vrtuľu Chauviére. Typ prvýkrát vzlietol 23. januára 1909 pri Issy.

Po prelete kanálu La Manche popísanom v nasledujúcej kapitole začali prichádzať objednávky na typ No.XI a Blériot tak začal sériovou výrobu lietadla. Prvými zákazníkmi sa stali letci Alfred Leblanc a Léon Delagrange. Koncom roku 1909 už mesačná produkcia dosiahla okolo 10 lietadiel mesačne. V roku 1910 kúpil Blériot XI s výrobným číslom 76 ing. Jan Kašpar z Pardubíc. Počas výroby sa došlo k zmenám vstavaných motorov, konštrukcie podvozku či smerových plôch. Vznikol aj „akrobatický špeciál“ Monopol pre Adolpha Pégouda označovaný niekedy aj XI-2. Typ bol tiež objednaný vznikajúcimi leteckými zložkami niekoľkých európskych armád. Niektoré slúžili pre účely výcviku ešte na začiatku 1. svetovej vojny.

Blériot neskôr ešte postavil typy No.XII a No.XIII. Tieto typy však vznikli len v malých počtoch.

Štart motoru No.XI pred preletom prielivu

V októbri 1908 vypísal majiteľ novín London Daily Mail lord Northcliffe cenu vo výške 1000 libier ktorá bola prisľúbená za prelet prielivu Lamanšského prielivu. O zisk ceny za pokúsili dvaja piloti: britský pilot Hubert Latham s lietadlom Antoinette a Louis Blériot s typom No.XI.

Latham 19. júla pre zlyhanie motora [1] neuspel a 6 míľ od anglického pobrežia pristál na vode. Louis Blériot vzlietol 25. júla 1909 v ranných hodinách z poľa neďaleko Calais na mierne upravenom type No.XI. Vzdialenosť 36,6 km preletel za 27 minút, Blériot pristál na anglickej pôde neďaleko doverského zámku. Louis Blériot cenu získal aj keď pri pristátí poškodil vrtuľu a podvozok. Pilot však zranený nebol (nohu mal v sadre už pri štarte). V Londýne si lietadlo pozrelo za štyri dni okolo 120000 ľudí. Vo Francúzsku bol vrelo vítaný a získal titul rytier Čestnej légie.

• L+K 4/1986 BLÉRIOT XI-2 MONOPOL (PÉGOUD), Jan Balej, monografia
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louis Blériot na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louis Blériot na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis Blériot

Portál letectvo Biografický portál

• US Centennial of Flight Commission: Louis Blériot
• Životopis v angličtine, fotky, videa