Wismar
Wismar je bývalé hanzové mesto, dnes dôležitý prístav a mestský okres v severnom Nemecku.
| Wismar | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Meklenbursko-Predpomoransko | ||
| Nadmorská výška | 15 m n. m. | ||
| Súradnice | 53°54′S 11°28′V | ||
| Rozloha | 41,36 km² (4 136 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 44 470 (31. 12. 2009) [1] | ||
| Hustota | 1 075,19 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 23952, 23966, 23968, 23970 | ||
| Telefónna prevoľba | 03841 | ||
| EČV | HWI | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centres of Stralsund and Wismar | ||
| Typ pamiatky | kultúrna | ||
| Rok | 2002 (#26) | ||
| Číslo | 1067 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv | ||
 Poloha mesta v rámci Nemecka  Poloha mesta v rámci Nemecka
| |||
| Webová stránka: www.wismar.de | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Leží v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko na pobreží Baltského mora asi 45 kilometrov východne od Lübecku a 30 kilometrov severne od Schwerinu. Podľa údajov z roku 2005 má 45 000 obyvateľov, viac ako dvojnásobok počtu z roku 1905.
V roku 2002 bolo centrum mesta spoločne s centrom Stralsundu ako centrami hanzovej ligy pridané organizáciou UNESCO na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. V centrách týchto miest sa nachádza veľa významných tehlových budov typických pre túto časť Nemecka a bývalé bohaté hanzové mestá.
História
Pôvodne tu bola slovanská osada Wyszomir. Wismar je prvýkrát zmieňovaný v roku 1229, kedy dostal niektoré mestské práva. V rokoch 1257 až 1358 bol sídlom Meklenburských kniežat. V roku 1259 sa s mestami Lübeck a Rostock spojil proti početným útokom baltských pirátov. Pripojením ďalších miest vznikla Hanzová liga. Počas 13. a 14. storočia bol Wismar prosperujúcim hanzovým mestom, kde pôsobilo aj veľa dielní, napríklad na spracovanie vlny. Rozkvet i napriek odlivu obyvateľov trval až do 16. storočia.
Pod švédskou nadvládou
Po uzavretí Vestfálskeho mieru v roku 1648 pripadlo mesto Švédsku. Od roku 1653 v meste zasadal najvyšší súd švédskych území v Nemecku. V roku 1803 Švédi založili mesto i s panstvom Meklenburgovcom s právom spätného vykúpenia po sto rokoch. V roku 1903 sa Švédsko svojich nárokov vzdalo.
Na prelome 19. storočia bolo vo Wismare veľa dôležitých manufaktúr na spracovanie železa, asfaltu, ale i papierne a výroba strojov. Rozvinutý bol najmä námorný obchod. Dovážalo sa uhlie, drevo a železo. Naopak vyvážalo sa obilie, maslo a olejniny. Prístav bol však dostupný len pre lode s ponorom do 5 metrov a tak s nástupom veľkých parných lodí význam obchodu upadal.
Pamiatky
V centre mesta sa nachádza najväčšie severonemecké námestie s rozmermi 100-krát 100 metrov, obklopené elegantnými stavbami všetkých sloh (umenie)|slohov. Na severnej strane námestia stojí klasicistická radnica, postavená v rokoch 1817 až 1819. V strede námestia stojí Wassserkunst s prepracovanou kovanou fontánou dovezenou v roku 1602 z Holandska. Ďalšou zaujímavosťou je gotické skladisko z roku 1380 známe ako Alter Schwede.
Osemdesiat metrov vysoká veža chrámu svätej Marie je len zvyškom pôvodnej impozantnej gotickej stavby. Tehlový chrám z 13. storočia bol ťažko poškodený počas druhej svetovej vojny a potom úmyselne zničený východonemeckým komunistickým režimom v roku 1960.
Wismar je dnes tiež dôležitou obchodnou križovatkou s prístavom a veľkou lodenicou pre stavbu veľkých lodí.
Partnerské mestá
Galéria
Kraemerova ulica
Wasserkunst
Kostol svätého Mikuláša
Starý prístav
Referencie
- Bevölkerungsstand der Kreise, Ämter und Gemeinden in Mecklenburg-Vorpommern [PDF]. 31. 12. 2009. Dostupné online. (nemecky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wismar na českej Wikipédii.