Aachenský dóm
Aachenský dóm je jedna z najvýznamnejších cirkevných stavieb v Nemecku, od roku 1978 je na zozname svetového dedičstva UNESCO.
| Aachen Cathedral* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Aachenský dóm, pri pohľade zo severu | |
| Štát |  Nemecko |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iv, vi |
| Identifikačné č. | 3 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | |
| História zápisu | |
| Zápis | 1978 (2. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Dejiny
Dóm začali stavať koncom 8. storočia. Cisár Otto III. dal roku 1000 v kaplnke aachenskej falce otvoriť hrobku Karola Veľkého, zostúpil do nej a kľakol si pred mŕtvym panovníkom. Rojčivý obdiv k veľkému predchodcovi ho viedol k tomu, aby si ako cennú relikviu vzal kríž položený na Karolovej hrudi. O dva roky po tom mladý cisár zomrel na vojnovej výprave v Itálii. Jeho posledné želanie sa splnilo. Pochovali ho v tej istej aachenskej zámockej kaplnke ako jediného nemeckého panovníka po Karolovi Veľkom.
Kaplnka aachenskej falce, základ súčasného Aachenského dómu, je prvou stredovekou monumentálnou stavbou na nemeckom území, z ktorej sa zachovali všetky podstatné prvky. Pod vedením staviteľa Oda Métskeho ju začali stavať asi roku 786, vysvätená bola najneskôr roku 805. Dvorský chrám franského kráľa a rímskeho cisára bol naplánovaný v architektonickom súlade s aachenskou falcou, prvou stálou rezidenciou Karolovcov.
Jadro Aachenského dómu tvorí osemuholníková ústredná stavba (priemer 14,40 m, výška vrcholu 31,60 m) so šestnásťuholníkovou dvojposchodovou ochodzou. Formálnym vzorom aachenskej ústrednej budovy, ktorá je medzi karolínskymi podlhovastými stavbami výnimkou, boli východorímske cisárske chrámy, ako San Vitale v Ravenne (vysvätený r. 547) alebo Sergios et Bacchos v Konštantínopole (r. 527 – 536). Mocný franský panovník sa usiloval vyrovnať byzantskému cisárovi vo všetkých oblastiach. Chrám, ktorý bol pôvodne plánovaný ako palácová kaplnka, stal sa najvýznamnejším pohrebiskom ríše, keď v ňom pochovali Karola Veľkého. Od čias Otta I. sa falcká kaplnka stala korunovačným chrámom nemeckých kráľov (v rokoch 936 – 1531).
Aachenská falcká kaplnka mala v podstate spĺňať tri úlohy: poskytnúť franskému panovníkovi osobitný trón pri jeho účasti na bohoslužbách, umožniť duchovným dvora bohatú výpravu liturgických slávností a napokon uschovávať poklad relikvií, ktoré nazhromaždil Karol Veľký.
Týmto trom úlohám zodpovedali jednotlivé časti budovy : duchovná činnosť sa sústredila v prízemí osemuholníka, Karolovi a jeho sprievodu bolo určené poschodie a relikvie boli bezpečne uložené vo veži západnej budovy.
Spojením západného komplexu, ktorý sa podobá hradu, s ústrednou budovou sa v Aachene utvorila kompozícia tesne vedľa seba zoradených vysokých budov, ktorá sa stala určujúcim prvkom stredovekej chrámovej architektúry. Na začiatku dejín stredovekej architektúry stojí práve falcká kaplnka postavená v srdci franského územia, pri stavbe ktorej sa použilo a novým spôsobom interpretovalo bohatstvo foriem z odkazu neskorej antiky.
Externé odkazy