Vicenza
Vicenza (v benátčine Vicenzsa či Vicensa) je talianske mesto v regióne Benátsko, hlavné mesto rovnomennej provincie a sídlo biskupstva. Leží na rieke Bacchiglione, približne 70 km západne od Benátok. Má 114 500 obyvateľov, v aglomerácii takmer 200 000.
Vicenza | |||
mesto | |||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Benátsko | ||
Provincia | Vicenza | ||
Nadmorská výška | 20 m n. m. | ||
Súradnice | 45°33′S 11°33′V | ||
Rozloha | 80 km² (8 000 ha) | ||
Obyvateľstvo | 115 279 (31. 12. 2008) | ||
Hustota | 1 440,99 obyv./km² | ||
Primátor | Achille Variati (PD) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 36100 | ||
Telefónna predvoľba | 0444 | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | City of Vicenza and the Palladian Villas of the Veneto | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok | 1994 (#18) | ||
Číslo | 712 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | i, ii | ||
Poloha mesta v Taliansku
| |||
Wikimedia Commons: Vicenza | |||
Webová stránka: www.comune.vicenza.it | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vicenzu preslávil najmä architekt Andrea Palladio. Okrem jeho stavieb má Vicenza množstvo ďalších historických a umeleckých pamiatok, čo z nej robí významný cieľ kultúrnej turistiky. Od roku 1994 je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Dejiny a pamiatky
Mesto bolo založené ešte v staroveku, pravdepodobne medzi 11. a 7. storočím pred Kr. Keď bolo rímskym mestom (pôvodne kastrom), malo latinský názov Vicetia a malo o. i. divadlo a akvadukt.
V stredoveku Vicenza patrila dynastii Della Scala. Medzi rokmi 1404 a 1797 bola súčasťou Benátskej republiky. V cinquecente prežila Vicenza asi najslávnejšie obdobie: vtedy tu pôsobil neskororenesančný architekt Andrea Palladio, medzi ktorého hlavné diela patrí Basilica Palladiana, Palazzo Chiericati, divadlo Teatro Olimpico či Villa Capra, nachádzajúce sa na južnom okraji mesta a nazývané tiež La Rotonda. Na palladiovskú tradíciu potom nadviazali ďalší architekti, najmä Vincenzo Scamozzi.
Po napoleonských vojnách Vicenza pripadla Rakúskemu cisárstvu, v roku 1866 sa potom s celým Lombardskom a Benátskom stala súčasťou zjednoteného Talianskeho kráľovstva. Počas 1. a 2. svetovej vojny sa v okolí odohrávali pomerne ťažké boje. V rokoch 1944 a 1945 bolo mesto bombardované: za obeť padli hneď dve divadlá a o život prišlo asi 2000 ľudí. Po vojne, v období talianskeho ekonomického zázraku, sa Vicenza stala jedným z najbohatších miest celého Talianska. Od roku 1990 tu pôsobia niektoré pracoviská Padovskej univerzity.
Slávni rodáci
- Augustin Luciani (*? – † 1493), biskup českých utrakvistov
- Gian Giorgio Trissino (* 1478 – † 1550), básnik a jazykovedec
- Antonio Pigafetta (* 1491 – † 1534), taliansky cestovateľ a kronikár
- Vincenzo Scamozzi (* 1548 – † 1616), architekt
- Antonio Fogazzaro (* 1842 – † 1911), spisovateľ a básnik
- Federico Faggin (* 1941), fyzik a podnikateľ
- Sonia Gándhí (* 1946), indická politička
- Gelindo Bordin (* 1959), bývalý taliansky atlét
- Federico Mordegan (* 1970), bývalý tenista
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
Hospodárstvo a doprava
Vicenza je bohatým mestom s prevládajúcimi malými a strednými podnikmi. Dôležitým odvetvím je okrem strojárstva aj zlatníctvo a šperkárstvo.
Vicenza leží na hlavnej železničnej trati Padova – Verona; odbočuje tu dvojkoľajná trať do Trevisa a lokálka do mestečka Schio. Mesto je napojené na diaľnicu A4 z Turína do Terstu.
Galéria
- Basilica Palladiana
- Piazza dei Signori - Torre Bissara - Piazza della Biade
- Palazzo Chiericati
- Andrea Palladio
- Santa Maria Annunciata
- Teatro olimpico
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vicenza na českej Wikipédii.