Paestum
Paestum je archeologická lokalita na mieste niekdajšej gréckej kolónie, nachádzajúca sa v regióne Kampánia v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora. Toto staroveké mesto v Salernskom zálive si okrem ruín obydlí zachovalo veľkolepé chrámy z rokov 540 – 450 pred Kr. a nekropolu s množstvom hrobiek s nástennými maľbami.
| Národné parky Cilento a Vallo di Diano s archeologickými náleziskami Paestum, Velia a kláštorom Certosa di Padula* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Štát |  |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, iv |
| Identifikačné č. | 842 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 1998 (22. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Mesto bolo najprv kolóniou starovekých Grékov zo Sybaridy, potom centrom národa Lukáncov a napokon sa stalo rímskou kolóniou.
História osídlenia
Územie Paesta poznali ľudia už od vrcholného paleolitu, okolo roku 15000 pred Kr. V období eneolitu (2800 – 2300 pred Kr.) sa na tomto mieste natrvalo usadili kmene označované pod spoločným názvom gaudská kultúra a okolo 9. stor. pred Kr. sem prišli ľudia tzv. villanovskej kultúry. Na konci 7. stor. pred Kr. Gréci zo Sybaridy založili na úrodnej rovine rieky Sele (dnes územie mesta Capaccio južne od Salerna) kolóniu, ktorú na počesť boha mora Poseidóna nazvali Poseidónia.
Okolo roku 400 pred Kr. územie obsadili samnitskí Lukánci, ktorí časom splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Mesto nazvali Paiston. O osude gréckeho obyvateľstva sa dozvedáme od filozofa a Aristotelovho žiaka Aristoxena:
| „ | Z Poseidonských sa stali doslova barbari, zmenili svoju reč, celý životný štýl. Oslavujú už iba jeden z helénskych sviatkov, vtedy sa schádzajú, pripomínajú si svoje staré mená a zvyky, a keď sa vzájomne posťažujú a vyplačú opäť sa rozídu. | “ |
V roku 273 pred Kr. nastala záverečná epocha mesta, kedy sa dostalo pod vplyv Rimanov, ktorí tu založili svoju kolóniu menom Paestum. Nastalo obdobie nebývalej prosperity a rozmachu. Z pôvodnej gréckej agory sa stalo fórum, ulice boli vydláždené, vybudovala sa kanalizácia, opravili sa hradby.
Obyvateľstvo zrejme nevidelo v Rimanoch nepriateľov a preto im ostalo naklonené i v časoch, keď do krajiny vtrhol so svojimi vojskami kartáginský vojvodca Hannibal a mnoho juhoitalských miest sa pridalo na jeho stranu. Po porážke pri Kannách poslalo Paestum všetky svoje chrámové poklady do Ríma. Svoju lojalitu v tejto dobe osvedčili obyvatelia Paesta ešte raz, keď v r. 210 pred Kr. poskytli lode a o rok neskôr tiež. Dvanásť z tridsiatich rímskych kolónií odmietlo poslať proti Hannibalovi svojich vojakov, ostatných osemnásť prejavilo ochotu vyslať požadované množstvo, medzi nimi i Paestum.
Odmenou za spoľahlivé služby pre mesto bolo právo raziť vlastné bronzové peniaze. Bolo postavených viacero ďalších chrámov, amfiteáter, radnica i nové fórum. Obchodovalo s dobytkom, olejom, obilím, medom a zeleninou, predovšetkým sa však preslávilo pestovaním ruží.
Koniec tohto obdobia nastal okolo roku 130 pred Kr., kedy bola otvorená cesta Via Popilia, ktorá spájala severne ležiacu Capuu s južnejším Rhegiom (dnešné Reggio Calabria), ale vynechala Paestum. Mesto začalo pomaly upadať. V 6. stor. po Kr. už bolo takmer celkom opustené. V roku 79 vybuchol južne ležiaci vulkán Vezuv, ktorého nános sopečného popola bránil rieke Sele odvádzať vody do Tyrrhenského mora. Rieka premenila okolité lúky na nezdravé močiare a semenisko moskytov následkom čoho v kraji vypukla malária a prinútila mnoho obyvateľov opustiť mesto. Tí okrem choroby utekali i pred vpádmi Saracénov, ktorí prepadali celé tyrrhenské pobrežie.
Vzhľad mesta
Paestum leží na rovine a dodnes je obohnané mohutnými hradbami z vápencových blokov, ktoré majú obvod takmer päť kilometrov. Postavili ich v 4. stor. pred Kr. a do mesta sa cez ne vchádzalo štyrmi monumentálnymi bránami.
Urbanistická štruktúra mesta spočívala v sieti pravouhlých ulíc. V centrálnej časti najstaršieho osídlenia boli v rokoch 540 – 450 pred Kr. postavené tri dórske chrámy, ktoré boli objaviteľmi spočiatku nazvané Bazilika, Chrám Neptúna a Chrám Ceres.
Zo 4. stor. pred Kr. postavili budovu zv. buleutérion, slúžiacu na zhromaždenie mestskej rady alebo rady starších, a amfiteáter. Na základoch starších stavieb z gréckych čias bola postavená väčšina mestských obytných stavieb, ktorých pozostatky je tu možné vidieť dodnes.
Severne od Paesta medzi rokmi 570 – 500 pred Kr. vznikol posvätný okrsok zasvätený najvyššej bohyni Hére s dvoma chrámami a niekoľkými malými stavbami zv. tezaureion, slúžiacimi zrejme na ukladanie votívnych darov.
Grécke chrámy
Najvýznamnejšími stavbami v Paeste boli bezpochyby tri dórske chrámy, ktorých vznik bol datovaný do obdobia rokov 540 – 450 pred Kr. Ide o jediné dodnes stojace grécke chrámy na území Talianska.
Dva chrámy zasvätené Hére stoja v blízkosti hradieb vedľa seba. Dnes označovaný Hérin chrám I (v minulosti známy pod menom Bazilika), je zo všetkých najstarší; pochádza z rokov 540 – 530 pred Kr. Je postavený z blokov z miestneho vápenca a týči sa na podnoží s rozmermi 25 x 55 metrov. Na kratších stranách obsahuje deväť a na dlhších stranách osemnásť stĺpov. Stĺpy podopierajú po celom obvode architráv, ktorý je ozdobený metópami.
Poseidónov chrám (pôvodne označovaný ako Hérin chrám II) je zo všetkých chrámov najväčší. Dodnes sa stavba, považovaná za jeden z najdokonalejších príkladov dórskeho štýlu v antickom svete, zachovala vo vynikajúcom stave. Pochádza z rokov 460 – 450 pred Kr. a predpokladá sa, že ako predloha pri výstavbe tohto chrámu slúžil Diov chrám v Olympii. Je však dlhší, pretože má šesť stĺpov na kratších stranách a štrnásť na dlhších. Základňa, na ktorej stojí má rozmery 24 x 60 metrov. Svätyňa je rozdelená na tri lode. Architráv je zdobený sériou metóp.
Aténin chrám, ktorý sa predtým volal Chrám Ceres, sa nachádza severnejšie od oboch predchádzajúcich a dodnes je zo všetkých troch chrámov najzachovalejší. To, že chrám bol v skutočnosti zasvätený Athéne, bohyni múdrosti a umenia, dokladá nález viacerých votívnych sošiek tejto bohyne ako aj fakt, že stojí na najvyššom mieste v meste, kde i v iných gréckych mestách stávali chrámy vždy zasvätené patrónke Atén. Pochádza z rokov 510 – 500 pred Kr. a vidieť na ňom zmes stavebných šýlov – stĺpy átria sú iónske, tridsaťštyri stĺpov peristylu s rozmermi 13 x 31,50 m je dórskych. Všetky stĺpy rovnako ako architráv sú zachovalé.
Chrámy mimo mesta
Severne od mestských hradieb v roapätí rokov 570 – 500 pred Kr. vznikol Héraion, posvätný okrsok so svätyňou, ktorú podľa legendy založil bájny hrdina Argonautov Iáson. Do okrsku patrili tzv. Malý chrám (z rokov 570 – 560 pred Kr.) a Veľký chrám a s nimi susediace malé stavby, určené pravdepodobne na ukladanie votívnych predmetov. Stavby boli zdobené metópami zachytávajúcimi Heraklove hrdinské činy, trójsky cyklus a iné. Veľký chrám, pochádzajúci z obdobia okolo roku 500 pred Kr. ozdobený metópami s výjavmi zobrazujúcicmi posvätné tance.
Komplex časom stratil svoj význam a keď ho poškodilo zemetrasenie v roku 62 po Kr., celkom spustol. K jeho objaveniu prišlo v roku 1933 dvojicou archeológov Paolom Zancanim Montuorom a Umbertom Zanottim Biancom. Dnes sa nachádza v stave ruín, ktoré neumožňujú detailne identifikovať jeho funkciu.
Národné archeologické múzeum v Paeste
Archeologické múzeum v Paeste (tal. Museo archeologico nazionale di Paestum) prostredníctvom nálezov v mnohých prípadoch výnimočnej historickej hodnoty približuje kultúrny a umelecký vývoj v Paeste a jeho okolí.
Paestum ako archeologická lokalita
Paestum postihol osud, podobný väčšine grécko-rímskych miest v Itálii: plienenie zborených stavieb a ich postupne vzkriesenie z ruín. Ako prvá padla prastará svätyňa bohyne Héry, ktorej materiál bol použitý na stavbu katedrály San Matteo v Salerne a dóm v Amalfi. Chrámové stĺpy v Paeste zarástli krovím.
Mesto bolo objavené až v 18. storočí, kedy bourbonský kráľ Karol III. dal postaviť cestu, ktorá pretínala miestny amfiteáter.
K významnému posunu v odkrývaní mesta prispeli výsledky výskumu Nemeckého archeologického ústavu od roku 1932 a potom od roku 1967. K významným objavom prišlo v roku 1954 (odkrytie tzv. Malého chrámu v okrsku Héraion zo 6. stor. pred Kr.) a v 60-tych rokoch kedy boli objavené maľované hrobky. V predpolí mestských hradieb objavili veľkú vodnú priekopu postavenú Lukáncami.
V súčasnosti je Paestum opäť odkryté. Stoja tu takmer päťkilomestrové hradby 5 až 7 m hrubé s mestskými bránami a vežami, fórum, zvyšky mnohých budov, radnica, pokladnica, thermy a niekoľko chrámov. Nad tým všetkým sa hrdo týčia tri veľké dórske chrámy, vážne a vznešené.
V roku 1988 bola archeologická lokalita Paestum ako súčasť súboru Národné parky Cilento a Vallo di Diano s archeologickými náleziskami Paestum, Velia a kláštorom Certosa di Padula (angl. Cilento and Vallo di Diano National Park with the Archaeological sites of Paestum and Velia, and the Certosa di Padula) zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Zdroje
- E. Bernardini, Odhalené tajomstvá starých civilizácií, Príroda, Bratislava 2007, ISBN 978-80-07-01591-3
- Paestum. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 654.