Liparské ostrovy

Liparské ostrovy, hovorovo aj Eolské ostrovy, (tal. Isole Eolie/Isole Lipari) je skupina 7 ostrovov vulkanického pôvodu v Tyrrhenskom mori severne od ostrova Sicília.

Svetové dedičstvo UNESCO
Liparské ostrovy
(Isole Eolie)
Eolské ostrovy
vulkanické súostrovie
Pohľad na Liparské ostrovy z Vulcana - Lipari v strede, Salina vľavo na Panarea vpravo.
Štát Taliansko
Región Sicília
Provincia Messina
More Tyrrhenské more
Súradnice 38°32′S 14°54′V
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Isole Eolie (Aeolian Islands)
Rok 2000 (#24)
Číslo 908
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá viii
Poloha súostrovia na mape Talianska
Poloha súostrovia na mape Talianska
Poloha súostrovia na mape Sicílie
Poloha súostrovia na mape Sicílie
Mapa súostrovia
Mapa súostrovia
Wikimedia Commons: Aeolian Islands
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Hlavným ostrovom je Lipari, ďalšie veľké ostrovy sú Salina, Stromboli a Vulcano.

Ležia v aktívnom vulkanickom pásme medzi Etnou a Vezuvom. Sú súčasťou talianskej provincie Messina, patriacej k autonómnej oblasti Sicília. Šesť ostrovov tvorí mesto Lipari (mesto), na siedmom ostrove (Salina) sa rozkladajú mestá Santa Marina Salina, Malfa a Leni.

Prehľad ostrovov

Všeobecný opis

Liparské ostrovy majú príjemné stredomorské podnebie. Ich pobrežie je členité, plné strmých útesov. Sú tam miesta vhodné na potápanie, ale len málo pláží. Krajinný ráz určujú predovšetkým výrazné kužele jednotlivých sopiek. Tie pokrýva bujná stredomorská vegetácia. Sú tu však aj miesta úplne holé, kde na povrch vystupuje svetlá pemza plná kúskov čierneho obsidiánu. Nesporne najväčšou prírodnou zaujímavosťou je vulkanická činnosť, najmä na ostrovoch Vulcano a Stromboli. Na ostrovoch nie sú veľké hotelové komplexy ani priemyselné podniky (okrem baní na pemzu). Novo stavané penzióny a súkromné vily slúžia prevažne ako letné sídla a zvyčajne sa dôsledne pridŕžajú architektonického štýlu daného staršou zástavbou. Táto výstavba vedie aj k opätovnému osídľovaniu odľahlejších častí ostrovov, v nedávnej minulosti opustených miestnym obyvateľstvom sťahujúcim sa do miest na pobreží. Ostrovy sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Geológia

Vulkanické pásmo spájajúce Etnu s Vezuvom je stále aktívne. V Tyrhénskom mori medzi Liparskými ostrovmi a Neapolom sa pod hladinou ukrývajú činné sopky nemalých rozmerov. Počiatky vulkanickej činnosti v tejto oblasti sú viac ako dva milióny rokov staré. Vek samotných ostrovov je približne 350 000 rokov. Ich najmladšou časťou je od roku 183 pred Kr. Vulcanello. Tento pôvodne samostatný ostrov bol v 16. storočí spojený prúdmi lávy s ostrovom Vulcano. Už od staroveku sa na ostrovoch ťaží pemza a v dávnej minulosti to bol aj obsidián.

Doprava

Člny Aliscafo - hlavný dopravný prostriedok medzi ostrovmi

Spojenie medzi jednotlivými ostrovmi, so Sicíliou a s pevninou je zabezpečené pomocou trajektov a rýchlych člnov pre osobnú dopravu (Aliscafo). Pravidelné linky vychádzajú z prístavu Milazzo na sicílskom pobreží. Oveľa redšie je spojenie s mestami Palermo na Sicílii a Neapol na Apeninskom polostrove.

Na väčších ostrovoch (Lipari, Salina) funguje autobusová doprava. Naopak na Alicudi, kde nie sú cesty, ale iba schody, sú jediným dopravným prostriedkom somáre.

Turistické informácie

Je takmer nemožné zaobstarať si presného sprievodcu či aktuálnu mapu ostrovov. Výstavba nových budov a chátranie starších usadlostí urýchľujú zastarávanie sprievodcov aj máp. Turistické značky sú tu s výnimkou ostrova Panarea niečím takmer neznámym. Ostrovy však nie sú príliš veľké. Aj tie najväčšie z nich, ako sú Lipari či Salina, prejde priemerne zdatný turista za jediný deň. Asi najvýhodnejšie miesto na ubytovanie turistu, ktorý chce poznávať jednotlivé ostrovy, je vďaka svojej polohe a dobrému spojeniu prístav Lipari na rovnomennom ostrove. Pri cestách medzi ostrovmi treba mať na pamäti, že lodná doprava je závislá od počasia. Môže sa stať, že čln vynechá niektorý prístav na trase, alebo že doprava bude na niekoľko hodín, trebárs aj do druhého dňa prerušená. Rýchle člny (Aliscafo) sú úplne nevhodné pre osoby trpiace nevoľnosťou v dopravných prostriedkoch.

Iné projekty

Externé odkazy

Doprava

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.