Vepuauet

Vepuauet (staroeg. wp-w3wt; ďalšie formy: Wepwawet, Upuaut, Wep-wawet, Wepawet) alebo Ofois (starogr. Οφόις), bol staroegyptský boh s hlavou vlka, ktorý bol pôvodne božstvom vojny a kultovým ochrancom mesta Saut (starogr. Lykonpolis – „Vlčieho mesta“, v 13. hornoegyptskom kraji) v Hornom Egypte. Vepuauet bol považovaný v prvom rade za prieskumníka, ktorý kráčal pred vojskom a pripravoval mu cestu. To sa odzrkadľuje i v jeho mene, ktoré značí Otvárač ciest. Vepuauetov obraz nesie aj šedeš, štandarda, ktorú nieslo vojsko do boja.

Vepuauet (wp-w3wt) v hieroglyfoch

Vepuauet, ako sa zdá, bol pôvodne iba symbolom faraóna, ktorý na seba chcel prijať charakteristiky tohoto dravca. O Vepuauetovi sa tvrdilo, že sprevádza faraóna na love, a v tejto funkcii bol označovaný ako Ten s ostrým šípom mocnejším ako bohovia.

Neskoršie viedlo spojenie vlčieho boha s vojnou, a teda aj smrťou, k predstave, že je i otváračom ciest do a skrz Duat, egyptské podsvetie. Vlk bol navyše zviera podobné šakalovi, ktorý sa spájal s bohom podsvetia Anupom. Vepuauet teda začal byť spájaný s bohom-balzamovačom a nakoniec sa stal jeho synom a bola mu pripísaná podoba šakala. Rozdiel medzi Vepuauetom a Anupom v zobrazovaní bola farba: Vepuauet mal sivú farbu a Anup čiernu.[1]

V umení bol Vepuauet zobrazovaný ako vlk alebo šakal či ako muž s hlavou týchto zvierat. Aj ako šakal bol boh spodobňovaný so šedivou alebo bielou srsťou, ktorá poukazovala na pôvodnú spojitosť s vlkom. Na zobrazeniach bol odetý ako vojak, často držiaci typické symboly tejto profesie – mlat a luk.

Po istú dobu koloval Egyptom mýtus, považovaný dnes za propagandu faraónov, ktorý hlásal, že Vepuauet sa narodil v svätyni mesta Pervadžet, v srdci Dolného Egypta. Týmto spôsobom bol boh-vlk, ktorý bol dovtedy ochrancom iba Horného Egypta, začlenený do kráľovského rítu a stal sa symbolom zjednotenia zeme.

V dôsledku zmien prebiehajúcich v egyptskom panteóne postupne Vepuauet splynul s Anupom.