Valencia Street Circuit

Otočný most za zákrutou císlo 9

Umiestnenie okruhu a jeho výborná dostupnosť z centra zaručujú vysokú návštevnosť. Divácky atraktívne sú najmä tribúny vedľa cieľovej rovinky, na ktorej konci jazdci brzdia z rýchlosti 290 km/h do prvej zákruty. Zaujímavý je i prejazd cez most v mieste príjazdu do prístavu.

Napriek tomu, že ide o mestský okruh, nie je porovnanie s GP Monaka na mieste. Valencia totiž ponúka na 62% dĺžky okruhu jazdu na plný plyn, zatiaľ čo Monte Carlo len na 42%. Najdlhší úsek, ktorý sa jazdí na plný plyn, sa nachádza medzi zákrutou 10 a 12 a jazdci tu 12 sekúnd tlačia pedál akcelerátora až k podlahe, pričom v Monaku iba 8 sekúnd. Šírka španielskeho okruhu sa pohybuje medzi dvanástimi až štrnástimi metrami.

Na úsekoch, ktoré slúžia bežnej premávke bol pred premiérovými pretekmi v roku 2008 položený nový asfalt, pretože tieto časti navrhnutej trate neboli v najlepšom stave. Premenlivé vlastnosti asfaltového povrchu počas víkendu majú vplyv na mechanickú priľnavosť.

Pri nastavení monopostov vychádzajú technici z požiadavky na nižší prítlak, kvôli dostatočnej rýchlosti na rovinkách. Zvýšené nároky sú kladené predovšetkým na brzdy. Ich zaťaženie je na podobnej úrovni, aká sa dosahuje pri GP Bahrajnu. Niekoľkonásobné brzdenie z rýchlostí prevyšujúcich 300 km/h najmä pred 12. a 17. zákrutou, kde jazdci radia druhý rýchlostný stupeň, vyžaduje veľkú spoľahlivosť brzdového systému. Preto sa tu používajú zväčšené prívody vzduchu k brzdám. Čo sa týka celkového vybalansovania monopostu, pre plynulý prejazd členitou traťou je nevyhnutné, aby auto rýchlo a presne reagovalo na časté zmeny smeru jazdy. Tomu zodpovedá tvrdšie nastavenie prednej nápravy, ktorá ale súčasne musí byť dostatočne mäkká, aby nedochádzalo k znižovaniu mechanickej priľnavosti v pomalých zákrutách a nestrácala sa stabilita podvozku pri jazde cez obrubníky.

Fakty a údaje

Pohľad na cieľovú rovinku a priestory boxov

• Dĺžka trate: 5 419 m
• Počet kôl pretekov: 57
• Dĺžka pretekov: 308,883 km

• Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 0 m
• Počet zákrut: 25 (14 vpravo a 11 vľavo)
• Šírka trate: 12 – 14 m

• Traťový rekord: 1:38,683 (197,687 km/h) – Timo Glock/Toyota (2009)
• Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:38,989 (197,076 km/h) – Felipe Massa/Ferrari (2008)
• Maximálna rýchlosť: 320 km/h
• Prvá GP: 2008 (víťaz Felipe Massa (BRA) – Ferrari F2008)
• Počet GP: 3

• Priemerná spotreba paliva: 2,54 kg / kolo
• Jazda na plný plyn: 62 %
• Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 930 m
• Počet preradení rýchlostných stupňov: 74 / kolo

• Opotrebenie pneumatík: stredné
• Opotrebenie bŕzd: stredné
• Úroveň priľnavosti: vysoká

• Stratégia
  • 1 zastávka: 27. – 33. kolo
  • 2 zastávky: 12. – 15. a 33. – 37.
  • 3 zastávky: 6. – 12. a 20. – 27. a 37. – 45.

• Architekt: Hermann Tilke

• Kapacita tribún: 120 000

Zmluva na usporiadanie pretekov bola podpísaná 1. júna 2007 a má platnosť na sedem rokov. O tomto kontrakte rokoval Bernie Ecclestone spolu so zástupcami promotérskej skupiny Valmor Sport – Jorge Martinez Asparom, bývalým motocyklovým pretekárom a Fernandom Roigom, prezidentom futbalového klubu Villarreal. Oficiálna podoba okruhu bola známa 19. júla 2007.

Posledný júlový víkend v roku 2008 mal pre nový španielsky okruh veľký význam. Po prvýkrát sa na ňom konali automobilové preteky. Španielsky šampionát Formule 3 a šampionát International GT Open pripravili slušnú predohru podujatiu kráľovskej motoristickej triedy, ktoré sa uskutočnilo 24. augusta 2008. Prvú GP Európy na okruhu vo Valencii ovládol Felipe Massa na Ferrari, keď vyhral systémom štart–cieľ.

Prvá samostatná Veľká cena Európy sa konala v septembri 1983 na britskom okruhu Brands Hatch a stala sa korisťou Brazílčana Nelsona Piqueta na monoposte Brabham BT52-BMW. Nebola však ničím iným, než akousi záplatou, pretože v tej dobe sa v New Yorku mala jazdiť GP USA, ktorú však jej organizátori nakoniec zrušili. FIA vtedy túto dieru v kalendári vyplnila už zmienenou európskou GP.

Neskôr sa tieto preteky presúvali naprieč starým kontinentom na rôzne trate (Nürburgring, Donington Park, Jerez de la Frontera). Pravidelnou súčasťou kalendára svetového šampionátu sa stali až od sezóny 1999. Stalo sa tak kvôli tomu, že Nemci boli v tej dobe vďaka Schumacherovi doslova posadnutí F1, ale mohli ho vidieť iba pri Veľkej cene Nemecka v Hockenheime, a tak sa do šampionátu dostala konkurenčná trať pod Nürburgským hradom.

V posledných dvoch rokoch Európsku Grand Prix začal hostiť španielsky prístav Valencia, na ktorého cestách vytýčil Hermann Tilke mestský okruh. Nová trať sa zhotovila aj napriek tomu, že Valencia už jeden stabilný okruh, na ktorom testujú monoposty F1, dávno má. FIA totiž od trate veľa očakávala. Týmto spôsobom sa preteky mali dostať bližšie k divákom a mali priniesť prospech mestským obchodom a reštauráciám. Takto si vedenie Formule 1 predstavovalo nový trend, lenže už prvý ročník priniesol veľké sklamanie. Na papieri síce všetko vyzeralo veľmi sľubne a zaujímavo, no v skutočnosti okruh s množstvom pomalých zákrut nedával žiadne šance na predbiehanie a stal sa nezáživnou záležitosťou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valencia Street Circuit

• Valencia Street Circuit
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com